Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

4. kapitola

Boh zveruje Baránkovi osud celého sveta

1 Potom som mal videnie. Hľa, dvere boli otvorené na nebi a ten prvý hlas, ktorý som už počul ako hlas trúby, povedal mi: "Vystúp sem, ukážem ti, čo sa má stať potom!"
2 Tu sa ma zmocnil Duch. Hľa, trón postavený v nebi a na tróne Sediaci. 3 Ten Sediaci žiaril ako jaspis a karneol. Dúha okolo trónu vyzerala ako smaragd. 4 A okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na trónoch sedelo dvadsaťštyri starcov, odetých do bieleho rúcha a na hlavách mali zlaté vence. 5 Z trónu vychádzali blesky, hlasy a hrmenie. Pred trónom horelo sedem lámp, to je sedem Božích duchov. 6 Pred trónom akoby more zo skla, podobné krištáľu. Uprostred trónu a okolo neho boli štyria Živí plní očí spredu i zozadu. 7 Prvý Živý bol ako lev, druhý Živý ako býk, tretí Živý mal akoby ľudskú tvár a štvrtý Živý bol ako letiaci orol. 8 Každý z týchto štyroch Živých mal šesť krídel a mal oči všade vnútri i dookola a vo dne i v noci bez prestania volali: Svätý, svätý, svätý, Boh, vševládny Pán, "Ktorý bol, Ktorý je a Ktorý príde"! 9 A zakaždým, keď tí Živí vzdávali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Žijúcemu na veky vekov, 10 tí dvadsiati štyria starci padli na zem pred Sediacim na tróne a klaňali sa Žijúcemu na veky vekov, kládli svoje vence pred trón so slovami: 11 "Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť a moc, lebo ty si stvoril vesmír; z tvojej vôle – nebol a bol stvorený."