Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

1. kapitola

1 V čase, keď vládli sudcovia, nastal hlad. Vtedy odišiel istý muž so svojou ženou a s dvoma synmi z judského Betlehema bývať na Moabských poliach. 2 Ten muž sa menoval Elimelech, jeho manželka sa menovala Noemi a jeho dvaja synovia sa menovali Machlon a Kiljona. Boli to Efraťania z judského Betlehema. Prišli na Moabské polia a zostali tam bývať. 3 Noemin manžel Elimelech zomrel a ona zostala s obidvoma synmi. 4 Tí si vzali za ženy Moabky, jedna sa menovala Orpa a druhá sa menovala Rút; bývali tam asi desať rokov. 5 Potom zomreli obaja, Machlon a Kiljon, a ona zostala bez oboch synov a bez muža. 6 Potom sa vybrala so svojimi nevestami, aby sa vrátila z Moabských polí, lebo sa dopočula ešte na Moabských poliach, že Boh navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. 7 Tak so svojimi dvoma nevestami opustila miesto, kde bývali, a dali sa na cestu do Judskej krajiny. 8 Noemi povedala svojim dvom nevestám: "Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky! Jahve nech je láskavý k vám, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne! 9 Nech vám Jahve dá, aby ste každá našli pokojný domov v dome nového manžela!" Nato ich pobozkala, ale ony sa dali hlasno kričať a plakať. 10 Povedali jej: "Nie, vrátime sa s tebou k tvojmu ľudu." 11 Noemi im odpovedala: "Vráťte sa, dcéry moje, načo by ste šli so mnou? Či môžem ešte porodiť synov, ktorí by vám boli manželmi? 12 Vráťte sa, dcéry moje, choďte, už som pristará na vydaj! A keby som aj mohla povedať: ‚Mám ešte nádej na dieťa, keby som sa mala vydať túto noc a keby som mohla rodiť synov,‘ 13 čakali by ste, až dorastú? Či by ste sa mali preto zdržať a nevydať sa? Nie, dcéry moje! Som plná trpkosti pre vás, lebo Jahveho ruka sa zdvihla proti mne." 14 Tu sa znovu dali kričať a plakať, potom Orpa pobozkala svokru a vrátila sa k svojmu ľudu, ale Rút zostala pri nej. 15 Vtedy Noemi povedala: "Pozri, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu ľudu a k svojmu bohu. Vráť sa aj ty za svojou švagrinou!" 16 Rút odpovedala: "Nenúť ma opustiť ťa a odísť od teba, lebo kam ty pôjdeš, pôjdem i ja, kde ty budeš bývať, budem bývať i ja; tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. 17 Kde ty zomrieš, zomriem i ja, a tam budem pochovaná. Nech mi Jahve tak urobí a nech mi ešte aj pridá, nič nás nerozdelí, iba smrť!" 18 Keď Noemi videla, že Rút je rozhodnutá ísť s ňou, prestala ju prehovárať. 19 Odišli teda obidve, až došli do Betlehema. Keď došli do Betlehema, vzrušilo sa pre ne celé mesto. Ženy sa spytovali: "Je to Noemi?" 20 A ona im odpovedala: "Nevolajte ma Noemi, volajte ma Mara, lebo Šaddaj ma naplnil trpkosťou. 21 Bohatá som odišla, ale Jahve ma vrátil prázdnu. Prečo by ste ma volali Noemi, keď Jahve takto svedčí proti mne a Šaddaj priviedol na mňa nešťastie?" 22 Tak sa Noemi navrátila z Moabských polí so svojou nevestou, Moabkou Rút. Do Betlehema prišli na začiatku žatvy jačmeňa.