1. kapitola

Kniha Rút

1V čase, keď vládli sudcovia, nastal hlad. Vtedy odišiel istý muž so svojou ženou a s dvoma synmi z judského Betlehema bývať na Moabských poliach.
2Ten muž sa menoval Elimelech, jeho manželka sa menovala Noemi a jeho dvaja synovia sa menovali Machlon a Kiljona. Boli to Efraťania z judského Betlehema. Prišli na Moabské polia a zostali tam bývať.3Noemin manžel Elimelech zomrel a ona zostala s obidvoma synmi.4Tí si vzali za ženy Moabky, jedna sa menovala Orpa a druhá sa menovala Rút; bývali tam asi desať rokov.5Potom zomreli obaja, Machlon a Kiljon, a ona zostala bez oboch synov a bez muža.6Potom sa vybrala so svojimi nevestami, aby sa vrátila z Moabských polí, lebo sa dopočula ešte na Moabských poliach, že Boh navštívil svoj ľud a dal mu chlieb.7Tak so svojimi dvoma nevestami opustila miesto, kde bývali, a dali sa na cestu do Judskej krajiny.8Noemi povedala svojim dvom nevestám: "Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky! Jahve nech je láskavý k vám, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne!9Nech vám Jahve dá, aby ste každá našli pokojný domov v dome nového manžela!" Nato ich pobozkala, ale ony sa dali hlasno kričať a plakať.10Povedali jej: "Nie, vrátime sa s tebou k tvojmu ľudu."11Noemi im odpovedala: "Vráťte sa, dcéry moje, načo by ste šli so mnou? Či môžem ešte porodiť synov, ktorí by vám boli manželmi?12Vráťte sa, dcéry moje, choďte, už som pristará na vydaj! A keby som aj mohla povedať: ‚Mám ešte nádej na dieťa, keby som sa mala vydať túto noc a keby som mohla rodiť synov,‘13čakali by ste, až dorastú? Či by ste sa mali preto zdržať a nevydať sa? Nie, dcéry moje! Som plná trpkosti pre vás, lebo Jahveho ruka sa zdvihla proti mne."14Tu sa znovu dali kričať a plakať, potom Orpa pobozkala svokru a vrátila sa k svojmu ľudu, ale Rút zostala pri nej.15Vtedy Noemi povedala: "Pozri, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu ľudu a k svojmu bohu. Vráť sa aj ty za svojou švagrinou!"16Rút odpovedala: "Nenúť ma opustiť ťa a odísť od teba, lebo kam ty pôjdeš, pôjdem i ja, kde ty budeš bývať, budem bývať i ja; tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.17Kde ty zomrieš, zomriem i ja, a tam budem pochovaná. Nech mi Jahve tak urobí a nech mi ešte aj pridá, nič nás nerozdelí, iba smrť!"18Keď Noemi videla, že Rút je rozhodnutá ísť s ňou, prestala ju prehovárať.19Odišli teda obidve, až došli do Betlehema. Keď došli do Betlehema, vzrušilo sa pre ne celé mesto. Ženy sa spytovali: "Je to Noemi?"20A ona im odpovedala: "Nevolajte ma Noemi, volajte ma Mara, lebo Šaddaj ma naplnil trpkosťou.21Bohatá som odišla, ale Jahve ma vrátil prázdnu. Prečo by ste ma volali Noemi, keď Jahve takto svedčí proti mne a Šaddaj priviedol na mňa nešťastie?"22Tak sa Noemi navrátila z Moabských polí so svojou nevestou, Moabkou Rút. Do Betlehema prišli na začiatku žatvy jačmeňa.