1. kapitola
1 Bratom, Židom, ktorí bývajú v Egypte, pozdrav; bratia, Židia, ktorí bývajú v Jeruzaleme a v Judskej krajine, želajú vám dokonalý pokoj. 2 Nech vás Boh zahrnie svojimi dobrodeniami, nech pamätá na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom, svojimi vernými sluhami. 3 Nech vám všetkým dá také srdce, aby ste ho uctievali a plnili jeho vôľu veľkomyseľne a ochotne. 4 Nech otvorí vaše srdce na chápanie svojho Zákona a svojich prikázaní a udelí vám pokoj. 5 Nech vypočuje vaše modlitby, zmieri sa s vami a nech vás neopúšťa v čase nešťastia. 6 My sa tu teraz modlíme za vás. 7 Za kraľovania Demetria v stošesťdesiatom deviatom roku sme vám my, Židia, napísali toto: "Počas trápení a skúšok, ktoré na nás doľahli v týchto rokoch, keď Jason a jeho prívrženci zradili svätú zem a kráľovstvo, 8 zapálili veľkú bránu (Chrámu) a preliali nevinnú krv. Vtedy sme sa modlili k Pánovi a boli sme vypočutí; obetovali sme obety a jemnú múku; zapálili sme lampy a predložili chleby." 9 Teraz vám píšeme, aby ste slávili sviatok Stanov v mesiaci kislev. 10 V roku stoosemdesiatosem.Pozdrav
Obyvatelia Jeruzalema a Judska, senát a Júda posielajú pozdrav a želajú zdravie Aristobulovi, učiteľovi kráľa Ptolemaia, pochádzajúcemu z pokolenia pomazaných kňazov, a Židom bývajúcim v Egypte. Vďaka za potrestanie Antiocha
11 Boh nás vyslobodil z veľkých nebezpečenstiev, preto mu vzdávame nesmiernu vďaku, že sme sa mohli vzoprieť kráľovi, 12 lebo on sám vyhnal nepriateľov zo svätého mesta. 13 Keď prišiel kráľ do Perzie so svojím vojskom, zdanlivo nepremožiteľným, boli dorúbaní na kusy v chráme Nanaje vďaka úskoku, ktorý použili kňazi bohyne. 14 Pod zámienkou, že sa chce s Nanajou zosobášiť, prišiel Antiochos so svojimi priateľmi na to miesto, aby prevzal veľké poklady ako jej veno. 15 Keď ich kňazi vyložili, kráľ vošiel s niekoľkými osobami do obvodu svätyne. Keď Antiochos vošiel do chrámu, zatvorili ho, 16 potom otvorili tajné dvere na povale, hádzali kamene, a tak utĺkli kráľa. Poodtínali im údy a hlavy a vyhodili ich pred tých, čo boli vonku. 17 Nech je vo všetkom zvelebený náš Boh, ktorý vydal bezbožníkov (na smrť)! Svätý oheň zázračne zachovaný
18 Nakoľko budeme sláviť očistenie Chrámu dvadsiateho piateho kisleva, považovali sme za dobré upovedomiť vás o tom, aby ste aj vy slávili ten deň ako sviatok Stanov a ohňa, ktorý sa ukázal, keď Nehemiáš po vystavaní Chrámu a oltára prinášal obety. 19 Keď boli odvádzaní naši otcovia do Perzie, vtedajší nábožní kňazi tajne vzali z ohňa oltára a skryli ho v dutine podobnej vyschnutej studni. Tak bezpečne ho tam uschovali, že nik nevedel o tom úkryte. 20 Po uplynutí mnohých rokov, keď sa Bohu zapáčilo, perzský kráľ poslal Nehemiáša, ktorý rozkázal potomkom kňazov, čo ho ukryli, aby oheň vyhľadali. 21 Keď vysvetlili, že oheň vlastne nenašli, ale len hustú tekutinu, kázal im z nej načerpať a priniesť. Keď bolo všetko pripravené na obety, Nehemiáš rozkázal kňazom, aby tou tekutinou pokropili všetko, čo bolo potrebné na obetu, drevo a čo bolo na ňom položené. 22 Keď sa tak stalo a nadišla chvíľa, že slnko zasvietilo, lebo bolo predtým za mrakom, zapálil sa veľký oheň, takže sa všetci divili. 23 Keď sa konala obeta, kňazi sa modlili, všetci kňazi s Jonatanom, ktorý začínal, ostatní s Nehemiášom odpovedali. 24 Modlitba znela takto: "Pane, Pane Bože, Stvoriteľ všetkých vecí, hrozný, mocný, spravodlivý, milosrdný, jediný kráľ, jediný dobrý, 25 jediný darca, jediný spravodlivý a všemohúci a večný, ktorý vyslobodzuješ Izraela zo všetkého zlého, ktorý si urobil z našich otcov svojich vyvolených a posvätil si ich, 26 prijmi túto obetu za celý svoj izraelský ľud; chráň svoje dedičstvo a posväť ho. 27 Zhromaždi tých, čo sú z nás rozptýlení, vysloboď tých, ktorí sú v otroctve medzi národmi, zhliadni priaznivo na potupovaných a pohŕdaných; aby národy poznali, že ty si náš Boh! 28 Potrestaj tých, ktorí nás utláčajú a pyšne nás potupujú. 29 Dopraj svojmu ľudu, aby zapustil korene na tvojom svätom mieste, ako to povedal Mojžiš." 30 Kňazi hrali hymny na harfe. 31 Keď bola obeta strávená, Nehemiáš rozkázal vyliať zbytok tej vody na veľké skaly. 32 Keď sa tak stalo, zapálil sa plameň, ktorý bol pohltený žiarou ohňa na oltári. 33 Hneď sa to rozchýrilo, ba aj perzskému kráľovi porozprávali, že na tom mieste, kde kňazi, čo boli potom odvedení do zajatia, ukryli oheň, ukázala sa voda, ktorou Nehemiáš a jeho ľudia očistili obety. 34 Keď si kráľ vec overil, dal to miesto ohradiť a urobil z neho svätyňu. 35 S tými, ktorým to doprial, sa kráľ delil o veľké príjmy, ktoré odtiaľ získaval. 36 Nehemiáš a jeho ľudia nazvali tú tekutinu "neftar", čo znamená očisťovanie, ale všeobecne ju volajú nafta.