1. kapitola

Druhá kniha Makabejcov

1Bratom, Židom, ktorí bývajú v Egypte, pozdrav; bratia, Židia, ktorí bývajú v Jeruzaleme a v Judskej krajine, želajú vám dokonalý pokoj. 2Nech vás Boh zahrnie svojimi dobrodeniami, nech pamätá na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom, svojimi vernými sluhami. 3Nech vám všetkým dá také srdce, aby ste ho uctievali a plnili jeho vôľu veľkomyseľne a ochotne. 4Nech otvorí vaše srdce na chápanie svojho Zákona a svojich prikázaní a udelí vám pokoj. 5Nech vypočuje vaše modlitby, zmieri sa s vami a nech vás neopúšťa v čase nešťastia. 6My sa tu teraz modlíme za vás. 7Za kraľovania Demetria v stošesťdesiatom deviatom roku sme vám my, Židia, napísali toto: "Počas trápení a skúšok, ktoré na nás doľahli v týchto rokoch, keď Jason a jeho prívrženci zradili svätú zem a kráľovstvo, 8zapálili veľkú bránu (Chrámu) a preliali nevinnú krv. Vtedy sme sa modlili k Pánovi a boli sme vypočutí; obetovali sme obety a jemnú múku; zapálili sme lampy a predložili chleby." 9Teraz vám píšeme, aby ste slávili sviatok Stanov v mesiaci kislev. 10V roku stoosemdesiatosem.PozdravObyvatelia Jeruzalema a Judska, senát a Júda posielajú pozdrav a želajú zdravie Aristobulovi, učiteľovi kráľa Ptolemaia, pochádzajúcemu z pokolenia pomazaných kňazov, a Židom bývajúcim v Egypte.

Vďaka za potrestanie Antiocha

11Boh nás vyslobodil z veľkých nebezpečenstiev, preto mu vzdávame nesmiernu vďaku, že sme sa mohli vzoprieť kráľovi, 12lebo on sám vyhnal nepriateľov zo svätého mesta. 13Keď prišiel kráľ do Perzie so svojím vojskom, zdanlivo nepremožiteľným, boli dorúbaní na kusy v chráme Nanaje vďaka úskoku, ktorý použili kňazi bohyne. 14Pod zámienkou, že sa chce s Nanajou zosobášiť, prišiel Antiochos so svojimi priateľmi na to miesto, aby prevzal veľké poklady ako jej veno. 15Keď ich kňazi vyložili, kráľ vošiel s niekoľkými osobami do obvodu svätyne. Keď Antiochos vošiel do chrámu, zatvorili ho, 16potom otvorili tajné dvere na povale, hádzali kamene, a tak utĺkli kráľa. Poodtínali im údy a hlavy a vyhodili ich pred tých, čo boli vonku. 17Nech je vo všetkom zvelebený náš Boh, ktorý vydal bezbožníkov (na smrť)!

Svätý oheň zázračne zachovaný

18Nakoľko budeme sláviť očistenie Chrámu dvadsiateho piateho kisleva, považovali sme za dobré upovedomiť vás o tom, aby ste aj vy slávili ten deň ako sviatok Stanov a ohňa, ktorý sa ukázal, keď Nehemiáš po vystavaní Chrámu a oltára prinášal obety. 19Keď boli odvádzaní naši otcovia do Perzie, vtedajší nábožní kňazi tajne vzali z ohňa oltára a skryli ho v dutine podobnej vyschnutej studni. Tak bezpečne ho tam uschovali, že nik nevedel o tom úkryte. 20Po uplynutí mnohých rokov, keď sa Bohu zapáčilo, perzský kráľ poslal Nehemiáša, ktorý rozkázal potomkom kňazov, čo ho ukryli, aby oheň vyhľadali. 21Keď vysvetlili, že oheň vlastne nenašli, ale len hustú tekutinu, kázal im z nej načerpať a priniesť. Keď bolo všetko pripravené na obety, Nehemiáš rozkázal kňazom, aby tou tekutinou pokropili všetko, čo bolo potrebné na obetu, drevo a čo bolo na ňom položené. 22Keď sa tak stalo a nadišla chvíľa, že slnko zasvietilo, lebo bolo predtým za mrakom, zapálil sa veľký oheň, takže sa všetci divili. 23Keď sa konala obeta, kňazi sa modlili, všetci kňazi s Jonatanom, ktorý začínal, ostatní s Nehemiášom odpovedali. 24Modlitba znela takto: "Pane, Pane Bože, Stvoriteľ všetkých vecí, hrozný, mocný, spravodlivý, milosrdný, jediný kráľ, jediný dobrý, 25jediný darca, jediný spravodlivý a všemohúci a večný, ktorý vyslobodzuješ Izraela zo všetkého zlého, ktorý si urobil z našich otcov svojich vyvolených a posvätil si ich, 26prijmi túto obetu za celý svoj izraelský ľud; chráň svoje dedičstvo a posväť ho. 27Zhromaždi tých, čo sú z nás rozptýlení, vysloboď tých, ktorí sú v otroctve medzi národmi, zhliadni priaznivo na potupovaných a pohŕdaných; aby národy poznali, že ty si náš Boh! 28Potrestaj tých, ktorí nás utláčajú a pyšne nás potupujú. 29Dopraj svojmu ľudu, aby zapustil korene na tvojom svätom mieste, ako to povedal Mojžiš." 30Kňazi hrali hymny na harfe. 31Keď bola obeta strávená, Nehemiáš rozkázal vyliať zbytok tej vody na veľké skaly. 32Keď sa tak stalo, zapálil sa plameň, ktorý bol pohltený žiarou ohňa na oltári. 33Hneď sa to rozchýrilo, ba aj perzskému kráľovi porozprávali, že na tom mieste, kde kňazi, čo boli potom odvedení do zajatia, ukryli oheň, ukázala sa voda, ktorou Nehemiáš a jeho ľudia očistili obety. 34Keď si kráľ vec overil, dal to miesto ohradiť a urobil z neho svätyňu. 35S tými, ktorým to doprial, sa kráľ delil o veľké príjmy, ktoré odtiaľ získaval. 36Nehemiáš a jeho ľudia nazvali tú tekutinu "neftar", čo znamená očisťovanie, ale všeobecne ju volajú nafta.