1. kapitola
Prvý nárek
1 (Alef) Ach, aké opustené Mesto, kedysi plné ľudu! Kňažná medzi národmi zostala sťa vdova. Kráľovná medzi krajinami, znížená na otrokyňu. 2 (Bet) Nocami prehorko plače, slzy jej stekajú po lícach. Nik ju nepoteší zo všetkých jej milých. Zradili ju všetci priatelia, stali sa jej nepriateľmi. 3 (Gimel) Judea odišla do vyhnanstva, v nevoľu, v ťažké otročenie. Býva medzi národmi, nemá odpočinku. Všetci, čo ju naháňali, dostihli ju v slepej ulici. 4 (Dalet) Cesty na Sion smútia, lebo nik už nechodí na sviatky. Všetky brány sú rozváľané. Kňazi vzdychajú, žalostia panny. Aké horké je jeho rozpoloženie! 5 (He) Jeho utláčatelia triumfujú, tešia sa jeho protivníci, lebo Jahve ho ťažko potrestal za jeho premnohé hriechy: jeho deti odišli do vyhnanstva, hnané utláčateľom. 6 (Vav) Sionská dcéra stratila všetku svoju vznešenosť. Jej kniežatá sú ako jelene, čo nemôžu nájsť pašu a zmorené bežia pred tým, čo ich naháňa. 7 (Zain) V časoch biedy a potulovania Jeruzalem spomína na blahobyt, ktorý požíval za dávnych čias, spomína, ako jeho ľud padol pod rukou nepriateľa a nik mu nepomohol. Nepriatelia sa prizerali a smiali sa jeho záhube. 8 (Chet) Jeruzalem zhrešil ťažko, preto zostal ako špinavá handra. Všetci, čo si ho predtým uctili, opovrhujú ním, lebo videli jeho nahotu. A on len vzdychá a odvracia svoju tvár. 9 (Tet) Šat má celý zašpinený, ani nepomyslí, čo ho čaká. Úžasne hlboko padol a nemá nikoho, kto by ho potešil: "Jahve, pozri na moju biedu, pozri, ako nepriateľ nad tým plesá!" 10 (Jod) Nepriateľ si vystrel ruku na všetky jeho poklady. Hej, musel sa pozerať, ako mu pohania vnikli do svätyne, pohania, ktorým si ty zakázal vstúpiť do tvojho zhromaždenia. 11 (Kaf) Všetok jeho ľud vzdychá a pýta chlieb. Svoje klenoty dávajú za jedlo, aby si zachránili život. "Jahve, pozri a všimni si, ako mnou pohŕdajú!" 12 (Lamed) Vy všetci, čo prechádzate cestou, dívajte sa a uvážte, či je bolesť taká veľká, ako bolesť, ktorá mňa sužuje, ktorou ma zasiahol Jahve v deň svojho hrozného hnevu! 13 (Mem) Zoslal oheň z výšin do mojich kostí a nechal ho horieť. Sieť mi rozostrel pred nohy, do nej ma naznak vyvrátil. Spustošil ma, stihol ťažkou chorobou. 14 (Nun) Moje hriechy ťažko doľahli na mňa, jeho ruka mi ich vtlačila na šiju ako jarmo, pod ním sa mi láme sila. Pán ma im nechal napospas a ja to už nemôžem vydržať. 15 (Samech) Pán vyviedol na posmech všetkých junákov v mojich múroch. Zvolal proti mne vojská, aby zničili mojich mladých bojovníkov. Pán pošliapal pannu, dcéru Júdovu, ako hrozno v preši. 16 (Ain) Preto musím plakať, oči mi slzy ronia, vzdialil sa odo mňa tešiteľ, čo by mi život navrátil. Moji synovia sú zronení, lebo zvíťazil nepriateľ. 17 (Pe) Sion dvíha ruky v modlitbe, ale tešiteľ neprichádza. Jahve vyslal proti Jakubovi jeho nepriateľov zo všetkých strán. Jeruzalem sa stal medzi nimi ako špinavá handra. 18 (Cade) "Ale Jahve je spravodlivý, to preto, že som sa protivil jeho rozkazu. Ach, počujte, národy všetky, pozrite na moju bolesť: moje panny a moji mládenci odišli do zajatia. 19 (Kof) Volal som svojich priateľov, ale tí ma zradili. Moji kňazi a starší pohynuli v meste márne hľadajúc jedlo, aby si zachránili život. 20 (Reš) Pozri, Jahve, na moje úzkosti, moje vnútro sa zvíja, srdce sa mi zviera v hrudi: veru, preveľmi som sa búril. A tak vonku mi kosí deti meč a v domoch smrť. 21 (Šin) Počuj ma, keď vzdychám a tešiteľa nemám! Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí. Daj, nech príde deň, ktorý si prisľúbil, keď oni budú, ako som ja. 22 (Tav) Nech sa všetka ich zloba predstaví pred tebou a potom zaobchádzaj s nimi, ako si zaobchádzal so mnou za všetky moje hriechy! Lebo ustavične vzdychám, srdce mám smutné a choré."