1. kapitola
List Títovi
Adresa a pozdrav
1Pavol, sluha Boha a apoštol Ježiša Krista, aby priviedol Božích vyvolených k viere a k poznaniu pravdy, ktorá smeruje k nábožnosti, 2v nádeji na večný život, ktorý pred večnými vekmi prisľúbil pravdovravný Boh 3a v určenom čase zjavil svoje slovo v kázaní, ktoré mi bolo zverené na rozkaz Boha, nášho Spasiteľa. 4Títovi, môjmu skutočnému synovi v našej spoločnej viere: milosť a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Spasiteľa.Ustanovenie presbyterov
5Nato som ťa nechal na Kréte, aby si usporiadal, čo ešte treba, a po mestách ustanovil presbyterov, ako som ti prikázal. 6Nech je každý z nich bez úhony, muž jednej ženy, má mať veriace deti, ktoré nemožno obviniť z neviazanosti a neposlušnosti. 7Lebo episkop ako Boží správca musí byť bez úhony, nie samoľúby, hnevlivý, pijan, bitkár ani žiadostivý hanebného zisku, 8ale pohostinný, láskavý, triezvy, spravodlivý, nábožný, zdržanlivý, 9ktorý sa drží spoľahlivého slova podľa prijatej náuky, aby bol schopný aj povzbudzovať v zdravom učení, aj usvedčovať tých, čo protirečia.Boj proti falošným učiteľom
10Lebo je mnoho duchov odbojných, zbytočne tárajúcich, zvodcov, najmä spomedzi obrezaných. 11Tých treba umlčať, lebo rozvracajú celé rodiny a pre mrzký zisk učia, čo sa nemá. 12Ktosi z nich, ich vlastný prorok, povedal: "Kréťania sú veční luhári, zlá zver, lenivé bruchá." 13Toto svedectvo je pravdivé. Preto ich prísne karhaj, aby boli zdraví vo viere 14a nedbali na židovské bájky a na príkazy ľudí, ktorí sa odvracajú od pravdy. 15Čistým je všetko čisté. Ale poškvrneným a neveriacim nič nie je čisté. Aj ich zmýšľanie a svedomie sú poškvrnené. 16Vyznávajú, že poznajú Boha, ale skutkami ho popierajú: sú odporní, neposlušní, neschopní nijakého dobrého skutku.