1. kapitola
Kniha Prísloví
Všeobecný názov
1Príslovia Šalamúna, Dávidovho syna, izraelského kráľa, 2ktoré nám umožnia poznať múdrosť i mravnosť, chápať hlboké reči, 3dosiahnuť správne vzdelanie: spravodlivosť, nábožnosť a statočnosť. 4Neskúseným dajú návod, ako si v živote počínať, mladým vedu a rozvážnosť. 5Ak ich vypočuje múdry, obohatí svoje vedomosti a človek skúsený získa dar vladársky, 6prenikne do prísloví a záhadných výrokov, do slov mudrcov a ich tajomných hádaniek. 7Základom múdrosti je čnostný život. Len blázon pohŕda múdrosťou a sebavýchovou.Mudrc: Vyhýbať sa zlej spoločnosti
8Počúvaj, syn môj, poučenie svojho otca a nepohŕdaj napomínaním svojej matky! 9Budú pôvabným vencom na tvojej hlave, sťa zlatá reťaz na tvojej šiji. 10Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici, neprivoľ! 11Ak povedia: "Poď s nami číhať niekomu na život, položme nástrahy nevinnému, ktorý nám nič nespravil! 12Pohltíme ich zaživa sťa ríša smrti; hoci im nič nechýba, predsa padnú do hrobu. 13Naberieme veľa drahocenných vecí, naplníme si domy korisťou. 14S nami hodíš kockou o svoj diel. Budeme mať spoločný mešec!" 15Syn môj, nechoď s nimi! Vzdiaľ sa z ich chodníka! 16Lebo sa náhlia páchať zločiny, ponáhľajú sa prelievať krv. 17Daromné je vystierať sieť, keď ju vidí každý vtáčik-letáčik. 18Títo ľudia sa zastrájajú vyliať svoju vlastnú krv. Proti sebe samým kladú nástrahy. 19Tak skončí každý človek chtivý lúpeže. Chamtivosť okradne o život tých, ktorých ovláda.Múdrosť: Slávnostné napomenutie nedbalým
20Múdrosť kričí po uliciach, po trhoviskách dvíha svoj hlas, 21po križovatkách vyvoláva, v bránach mesta prednáša svoju reč: 22"Dokedy, vy naivní, budete milovať naivitu? A posmievači, budete mať radi posmievanie? A hlúpi, nenávidieť učenosť? 23Kiež by ste si boli všimli moje napomínanie! Bola by som vám dala svoju radu a oznámila vám svoje zákony. 24Ale vy ste nechceli počuť, keď som vás volala. Nik si nepovšimol, keď som ruku podávala. 25Mojimi radami ste pohrdli. Neprijali ste moje napomenutia. 26Preto aj ja sa budem smiať z vášho nešťastia, posmievať sa vám, keď vás zastihne hrôza. 27Keď hrôza zaľahne na vás ako búrka a vaše nešťastie sťa povíchrica; keď zaľahnú na vás úzkosti a muky. 28Vtedy ma budú zvať, ale sa neozvem. Budú ma hľadať, ale nenájdu. 29Pretože pohŕdali poznaním, nemali radi čnostný život, 30neprijali moju radu, opovrhli mojimi výstrahami, 31budú jesť z plodov svojich životných poblúdení, najedia sa dosýta svojich vlastných rád! 32Lebo naivných zabíja ich odklon od múdrosti, hlúpych vedie do záhuby ich bezstarostnosť. 33Ale kto počúva mňa, prebýva v bezpečí, zachová si pokoj, bez strachu z nešťastia."