1. kapitola
Hľadať Boha a vyhýbať sa hriechu
1 Milujte spravodlivosť, vy, čo vládnete na zemi! Zmýšľajte o Bohu dobromyseľne a hľadajte ho s úprimným srdcom! 2 Lebo on sa dáva nájsť tým, čo ho nepokúšajú, tým sa zjavuje, ktorí v neho veria. 3 Neúprimné zmýšľanie vzďaľuje ľudí od Boha; ak sa hlúpi zahrávajú s jeho všemohúcnosťou, ukáže im, čím sú v skutočnosti. 4 Nie, múdrosť nevstúpi do duše skazenej, v tele hriechu oddanom príbytok neprijme. 5 Tento svätý duch, ktorý nás formuje, nemá rád dvojakosť. Múdrosť sa stráni nemúdrych úsudkov a nespravodlivosť ju ťažko uráža. 6 Múdrosť je človeka milujúci duch, lež bohorúhača nenechá bez trestu za jeho reči, lebo Boh je svedok jeho najvnútornejšieho zmýšľania, jasne vidí do jeho srdca a počuje každé slovo, ktoré povie. 7 Duch Boží napĺňa svet a keďže on drží pospolu vesmír, vie všetko, čo ľudia hovoria. 8 Tak sa nemôže skryť nikto, kto hlása bezprávie, trestajúca spravodlivosť nedá mu uniknúť. 9 Prešetria sa plány bezbožného, správa o jeho rečiach dôjde až k Bohu, aby boli potrestané jeho priestupky; 10 ani slovíčko neujde jeho pozornému uchu, ani ozvena po skrytom šomraní. 11 Chráňte sa teda márneho reptania, vyhýbajte sa roztrpčeným rečiam, lebo ani najtajnejšie slovko nezostáva bez následkov a lživý jazyk je záhubou pre človeka. 12 Omylmi života neprivolávajte si smrť, nepriťahujte si skazu vlastnými skutkami! 13 Boh neutvoril smrť, zo záhuby žijúcich nemá on potechu. 14 Všetko stvoril, aby všetko trvalo. Tvorivé sily sveta smerujú k životu, niet v nich jedu smrti, smrť nie je kráľom zeme, 15 lebo spravodlivosť je nesmrteľná. Život podľa bezbožných Život podľa bezbožných
16 Bezbožní však smrť k sebe volajú skutkami a rečou. Zovú ju priateľkou, chradnú túžbou po nej, ba s ňou i tajnú zmluvu robievajú, ak si naozaj zaslúžia padnúť jej v náručie.