1. kapitola
Oslovenie a pozdrav. Vďakyvzdanie
1 Pavol, apoštol Ježiša Krista z vôle Boha, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým veriacim v celom Achájsku: 2 milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista. 3 Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! 4 On nás potešuje v každom našom trápení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek trápení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. 5 Lebo ak musíme veľa trpieť s Kristom, dostávame od neho veľkú potechu. 6 Ak trpíme, tak na vašu útechu a spásu; ak sme utešovaní, tak na vašu útechu, aby ste mohli vytrvalo znášať to isté utrpenie, ktoré my znášame. 7 A naša nádej vzhľadom na vás je pevná: vieme, že ak máte účasť na našom utrpení, tak budete mať účasť aj na našej úteche. 8 Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Malej Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad naše sily, až sme stratili nádej, že to prežijeme. 9 Cítili sme sa už odsúdení na smrť, aby sme sa naučili nevkladať dôveru v seba samých, ale v Boha, ktorý kriesi mŕtvych. 10 On nás vyslobodil z takej smrti a vyslobodí nás z nej. V ňom dôverujeme, že nás ešte vyslobodí. 11 Vy nám pomôžete modlitbou. Modlitby mnohých za naše vyslobodenie nám získajú tento dar milosti a mnohí budú vzdávať vďaky za nás Prečo Pavol zmenil svoj cestovný plán
12 Na jednu vec sme hrdí: naše svedomie nás uisťuje, že sme sa správali k ľuďom vo svete a zvlášť k vám s Božou jednoduchosťou a čistotou, nie s múdrosťou tela, ale s Božou milosťou. 13 Veď vám nepíšeme v našich listoch nič iné, iba to, čo môžete v nich sami čítať a chápať. A dúfam, že nás pochopíte celkom, 14 čo teraz chápete o nás iba čiastočne, totiž, že sme vašou chválou, tak ako vy budete našou v Deň nášho Pána Ježiša. 15 V tejto dôvere som chcel najprv ísť k vám, aby ste mali druhú milosť, 16 a potom od vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey. 17 Keď som urobil tento plán, vari som si počínal ľahkomyseľne? Alebo si myslíte, že sa rozhodujem podľa tela, lebo hovorím "áno, áno" aj "nie, nie"? 18 Ako je pravda, že Boh je verný, naša reč k vám nie je "áno" aj "nie". 19 Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, Silváne, Timotej a ja, nebol "áno" aj "nie", v ňom bolo iba "áno". 20 Lebo všetky Božie prisľúbenia majú svoje "áno" v ňom a my zasa skrze neho hovoríme Bohu na slávu "Amen". 21 A ten, kto nás upevnil s vami v Kristovi, je Boh; 22 on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha. 23 Boha volám za svedka svojej duši, že iba z ohľadu na vás som už neprišiel do Korintu. 24 Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou. Ale prispievame k vašej radosti, lebo pevne stojíte vo viere.