1. kapitola
Oslovenie
1 Pavol, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, určený hlásať Božie evanjelium. 2 Toto evanjelium Boh vopred prisľúbil skrze svojich prorokov vo svätých Písmach, 3 týka sa jeho Syna, ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu, 4 ustanovený podľa Svätého Ducha, Boží Syn s mocou, svojím zmŕtvychvstaním, Ježiš Kristus, náš Pán. 5 Skrze neho sme dostali milosť, že sme apoštolmi, aby sme kázali na slávu jeho Mena poslušnosť viere medzi všetkými pohanmi. 6 K nim patríte aj vy, ktorých povolal Ježiš Kristus. 7 Posielam pozdrav všetkým, čo bývate v Ríme, ktorých Boh miluje a ktorých povolal, aby ste boli jemu oddaní, milosť vám a pokoj: od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. Vďakyvzdanie a modlitba
8 Predovšetkým ďakujem svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás všetkých, lebo chýr o vašej viere sa šíri po celom svete. 9 Veď Boh, ktorému vo svojom duchu slúžim hlásajúc evanjelium jeho Syna, je mi svedkom, ako si na vás ustavične spomínam 10 a vo všetkých svojich modlitbách prosím, aby sa mi naskytla príležitosť navštíviť vás, ak to bude Božia vôľa. 11 Túžim vidieť vás a dať vám nejaký duchovný dar, aby vás posilnil, 12 alebo skôr, aby sme sa navzájom povzbudili spoločnou vierou, vašou i mojou. 13 Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že som už veľa ráz pomýšľal ísť k vám, aby som aj u vás našiel nejaké ovocie ako u ostatných národov, ale dosiaľ mi to nebolo možné. 14 Mojou povinnosťou je obrátiť sa na všetkých, Grékov i barbarov, vzdelaných i nevzdelaných. 15 A tak, pokiaľ záleží odo mňa, som pripravený hlásať evanjelium aj vám, obyvateľom Ríma. Ohlásenie témy
16 Lebo ja sa za evanjelium nehanbím: ono je Božia sila na spásu každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi. 17 V ňom sa totiž zjavuje Božia spravodlivosť od viery k viere, ako je napísané: Spravodlivý bude žiť z viery. Pohania sú predmetom Božieho hnevu
18 Lebo Boží hnev sa zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a proti každej nespravodlivosti ľudí, ktorí vo svojej zlobe pravdu potláčajú. 19 Pretože všetko, čo môžu ľudia o Bohu vedieť, leží jasné pred ich očami: veď sám Boh im to zjavil. 20 Od stvorenia sveta možno svojím rozumom poznávať z jeho diel to, čo je neviditeľné, totiž jeho večnú moc a jeho božstvo. Preto nemajú výhovorku. 21 Poznali Boha, ale neoslavovali ho a neďakovali mu ako Bohu. Zablúdili v hlúpom mudrovaní a srdce sa im zatemnilo, že už nič nechápali. 22 Chvália sa svojou múdrosťou, ale stali sa hlúpymi: 23 zamenili slávu neporušiteľného Boha za podoby zobrazujúce porušiteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov. 24 Preto ich Boh vydal podľa žiadosti ich srdca nečistote, v ktorej hanobia svoje vlastné telá. 25 Tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, klaňali sa a slúžili radšej stvoreniu ako Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný naveky. Amen. 26 Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam, lebo ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. 27 Podobne aj chlapi zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: chlapi s chlapmi páchajú nehanebnosti a sami na sebe si odnášajú zaslúženú odplatu za svoju scestnosť. 28 A pretože nepokladali za dobré zachovať si poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich duchu bez súdnosti, aby robili, čo sa nepatrí, 29 plní každej neprávosti, zvrátenosti, lakomstva, zlomyseľnosti, plní závisti a vrážd, hádok, podvodov, škodoradosti, ohovárania, 30 nactiutŕhania, sú Boží nepriatelia, násilnícki, pyšní, povýšeneckí, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, 31 sú nerozumní, nepoctiví, bez srdca a nemilosrdní. 32 Hoci dobre poznajú Boží zákon, podľa ktorého tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielen že to sami ďalej robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.