Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

1. kapitola

Čas a miesto

1 Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu za Jordánom, na púšti v Arabe, naproti Sufu, medzi Paranom a Tofelom, Labanom, Chacerotom a Di-Zahabom.
2 Od Chorebu, cez Seirské pohorie, až po Kadeš-Barneu je jedenásť dní cesty. 3 V prvý deň jedenásteho mesiaca štyridsiateho roku prehovoril Mojžiš k Izraelcom celkom tak, ako mu pre nich Jahve prikázal. 4 Porazil amorejského kráľa Sichona, ktorý býval v Chešbone, a bašanského kráľa Oga, ktorý býval v Aštarote a v Edrei. 5 Za Jordánom, v moabskej krajine, začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon. Povedal:

Posledné pokyny na Chorebe

6 Jahve, náš Boh, k nám prehovoril na Chorebe: "Dosť dlho ste bývali na tomto vrchu.
7 Obráťte sa, vyrazte na cestu, choďte do hôr Amorejcov, ku všetkým tým, čo bývajú v Arabe, na Vrchovine, na Nížine, v Negebe a na brehu mora, choďte do Kanaánskej krajiny, do Libanonu až po veľkú rieku, rieku Eufrat. 8 Pozrite, dávam vám túto krajinu; vojdite do nej, zaujmite krajinu, ktorú Jahve prísahou sľúbil vašim otcom: Abrahámovi, Izákovi, Jakubovi a ich potomkom po nich." 9 Vtedy som vám povedal: "Ja sám nemôžem niesť starosť o vás. 10 Jahve, váš Boh, vás rozmnožil a je vás tu dnes mnoho ako hviezd na nebi. 11 Jahve, Boh vašich otcov, vás rozmnoží tisíc ráz toľko a požehná vás, ako vám prisľúbil! 12 Ako by som teda sám niesol vaše sťažnosti, bremená a spory? 13 Vyberte si teda múdrych, rozvážnych a skúsených mužov z vašich kmeňov a ustanovím vám ich za náčelníkov." 14 Vy ste mi odpovedali: "Dobré je, čo navrhuješ." 15 Vzal som teda vašich náčelníkov kmeňov, mužov múdrych a skúsených, a dal som vám ich za náčelníkov: tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov, a za pisárov pre vaše kmene. 16 V tom istom čase som prikázal vašim sudcom: "Vypočúvajte vašich bratov a vysluhujte spravodlivosť medzi mužom a jeho bratom alebo cudzincom, ktorý sa usadil pri ňom. 17 Pri súde neberte ohľad na osobu, ale vypočujte malého tak, ako veľkého. Nebudete sa báť ľudí, lebo súd patrí Bohu. Ak je prípad priťažký pre vás, predložíte ho mne a ja ho vypočujem." 18 Vtedy som vám prikázal všetko, čo máte robiť.

Nevera v Kadeši

19 Potom sme sa vydali na cestu od Chorebu a putovali sme tou veľkou a strašnou púšťou, ktorú ste videli na ceste do amorejských hôr, ako nám prikázal Jahve, náš Boh, a prišli sme do Kadeš-Barney.
20 Vtedy som vám povedal: "Došli ste k amorejským horám, ktoré nám dal Jahve, náš Boh. 21 Pozri, Jahve, tvoj Boh, ti dal túto krajinu. Tiahni hore, zaujmi ju, ako ti povedal Jahve, Boh tvojich otcov; neboj sa a nestrachuj." 22 Vtedy ste všetci prišli ku mne a povedali ste mi: "Pošlime pred sebou mužov, aby nám preskúmali krajinu; podajú nám správu o ceste, ktorou máme ísť, a o mestách, do ktorých máme vojsť." 23 Návrh sa mi zdal dobrý a vybral som spomedzi vás dvanásť mužov, po jednom z kmeňa. 24 Oni sa vydali na cestu a vystúpili na pohorie, prišli do údolia Eškol a preskúmali ho. 25 Vzali so sebou z plodín tej krajiny, zniesli nám ich a podali nám správu. Povedali: "Je to dobrá krajina, ktorú nám dal Jahve, náš Boh." 26 Ale vy ste tam nechceli vystúpiť, vzpierali ste sa hlasu Jahveho, vášho Boha, 27 a reptali ste vo svojich stanoch hovoriac: "Jahve nás vyviedol z Egyptskej krajiny, lebo nás nenávidel, aby nás vydal do rúk Amorejcom, a tak nás vyhubil. 28 Kamže to ideme? Naši bratia nás odradili slovami: Ľud je väčší a vyšší ako my, mestá sú veľké a ich opevnenia sa týčia až k nebu. Ba videli sme tam aj Anakovcov." 29 Ja som vám povedal: "Netraste sa a nebojte sa ich! 30 Jahve, váš Boh, ktorý kráča pred vami, bude bojovať za vás tak isto, ako to urobil s vami v Egypte pred vašimi očami. 31 Videl si to aj na púšti: Jahve, tvoj Boh, ťa niesol, ako otec nesie svojho syna, celou cestou, ktorú ste prešli, až kým ste neprišli na toto miesto." 32 Napriek tomu nikto z vás neveril Jahvemu, svojmu Bohu, 33 ktorý šiel cestou pred vami, aby vám vyhliadol miesto pre tábor, za noci v ohni, aby vám ukázal cestu, ktorou by ste mali kráčať, a cez deň v oblaku.

Jahveho pokyny v Kadeši

34 Jahve počul hlas vašich slov, rozhneval sa a prisahal:
35 "Ani jeden z týchto ľudí, z tohto zlého pokolenia, neuvidí tú bohatú krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom, 36 okrem Kaleba, Jefuneho syna: on ju uvidí a jemu a jeho synom dám zem, po ktorej chodil, lebo celkom nasledoval Jahveho." 37 Kvôli vám sa Jahve nahneval aj na mňa a povedal: "Ani ty tam nevkročíš. 38 Jozue, Nunov syn, ktorý je v tvojej službe, ten tam vojde. Povzbuď ho, lebo on má dať Izraelu tú krajinu do dedičstva. 39 Ale vaše malé deti, o ktorých ste povedali, že budú vydané za korisť, vaši synovia, ktorí dnes ešte nevedia rozoznávať dobré od zlého, tí do nej vojdú, im ju dám, oni ju zaujmú. 40 Vy sa však obráťte a vyrazte na púšť smerom k moru Suf." 41 Vtedy ste mi odpovedali: "Prehrešili sme sa proti Jahvemu, nášmu Bohu. Vyrazíme nahor a budeme bojovať, ako nám to prikázal Jahve, náš Boh." Každý z vás si pripásal svoje zbrane a chystali ste sa ľahkovážne vystúpiť na pohorie. 42 Ale Jahve mi povedal: "Povedz im: Netiahnite hore a nebojujte, lebo ja nie som uprostred vás; aby vás neporazili vaši nepriatelia." 43 Povedal som vám to, ale vy ste ma nepočúvali, vzopreli ste sa Jahveho rozkazu a trúfalo ste vystúpili na pohorie. 44 Vtedy vyrazili proti vám Amorejci, ktorí bývali v tom pohorí, prenasledovali vás ako včely a rozprášili vás po Seire až do Chormy. 45 Keď ste sa vrátili, plakali ste pred Jahvem; ale on nepočúval váš hlas a nedoprial vám sluchu. 46 Preto ste museli zostať v Kadeši tak dlho, ako ste tam bývali.