Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

1. kapitola

Jonáš sa protiví svojmu poslaniu

1 Božie slovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu, takto:
2 "Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a oznám mu, že ich zloba vystúpila až ku mne." 3 Ale Jonáš sa vydal na cestu do Taršiša, aby ušiel pred Jahvem. Zišiel do Jafy, kde našiel loď plávajúcu do Taršiša. Zaplatil cestovné a nastúpil, aby s nimi odišiel do Taršiša, ďaleko od Jahveho. 4 Ale Jahve vrhol na more veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. 5 Námorníci sa prestrašili a každý volal o pomoc k svojmu bohu. Pohádzali do mora náklad, aby loď odľahčili, Jonáš však zišiel na dno lode, ľahol si a tvrdo zaspal. 6 Kapitán lode pristúpil k nemu a povedal mu: "Čo ty spíš ako zabitý? Vstaň, modli sa k svojmu Bohu, azda sa Boh rozpomenie na nás a my nezahynieme". 7 Námorníci si vraveli medzi sebou: "Nože žrebujme, aby sme zistili, pre koho nás stihlo toto nešťastie!" Hodili teda žreb a žreb padol na Jonáša. 8 Pýtali sa ho: "Povedz nám teda, aké je tvoje remeslo, odkiaľ prichádzaš, ktorá je tvoja krajina a z ktorého národa pochádzaš!" 9 On im odpovedal: "Som Hebrej a klaniam sa Jahvemu, Bohu nebies, ktorý utvoril more a zem." 10 Vtedy sa tí chlapi náramne preľakli a povedali mu: "Čo si urobil?" Námorníci totiž vedeli, že uteká pred Jahvem, lebo im to povedal. 11 Povedali mu: "Čo máme robiť s tebou, aby sa nám more utíšilo?" Lebo more sa búrilo čoraz viac. 12 On im odpovedal: "Chyťte ma a hoďte do mora a more sa vám utíši, lebo viem, že pre mňa sa strhla táto veľká búrka proti vám." 13 Námorníci sa usilovali preraziť vlnami, aby sa dostali ku brehu, ale nadarmo, lebo more sa čoraz väčšmi búrilo proti nim. 14 Vtedy prosili Jahveho slovami: "Ach, Jahve, nedaj nám zahynúť pre život tohto človeka a neuvaľ na nás nevinnú krv, lebo ty, Jahve, si urobil, ako sa ti páčilo." 15 Nato Jonáša chytili a hodili ho do mora a more prestalo zúriť. 16 Posádku zachvátil veľký strach pred Jahvem, obetovali mu obetu a urobili mu sľuby.