1. kapitola
Kniha proroka Jonáša
Jonáš sa protiví svojmu poslaniu
1Božie slovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu, takto: 2"Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a oznám mu, že ich zloba vystúpila až ku mne." 3Ale Jonáš sa vydal na cestu do Taršiša, aby ušiel pred Jahvem. Zišiel do Jafy, kde našiel loď plávajúcu do Taršiša. Zaplatil cestovné a nastúpil, aby s nimi odišiel do Taršiša, ďaleko od Jahveho. 4Ale Jahve vrhol na more veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. 5Námorníci sa prestrašili a každý volal o pomoc k svojmu bohu. Pohádzali do mora náklad, aby loď odľahčili, Jonáš však zišiel na dno lode, ľahol si a tvrdo zaspal. 6Kapitán lode pristúpil k nemu a povedal mu: "Čo ty spíš ako zabitý? Vstaň, modli sa k svojmu Bohu, azda sa Boh rozpomenie na nás a my nezahynieme". 7Námorníci si vraveli medzi sebou: "Nože žrebujme, aby sme zistili, pre koho nás stihlo toto nešťastie!" Hodili teda žreb a žreb padol na Jonáša. 8Pýtali sa ho: "Povedz nám teda, aké je tvoje remeslo, odkiaľ prichádzaš, ktorá je tvoja krajina a z ktorého národa pochádzaš!" 9On im odpovedal: "Som Hebrej a klaniam sa Jahvemu, Bohu nebies, ktorý utvoril more a zem." 10Vtedy sa tí chlapi náramne preľakli a povedali mu: "Čo si urobil?" Námorníci totiž vedeli, že uteká pred Jahvem, lebo im to povedal. 11Povedali mu: "Čo máme robiť s tebou, aby sa nám more utíšilo?" Lebo more sa búrilo čoraz viac. 12On im odpovedal: "Chyťte ma a hoďte do mora a more sa vám utíši, lebo viem, že pre mňa sa strhla táto veľká búrka proti vám." 13Námorníci sa usilovali preraziť vlnami, aby sa dostali ku brehu, ale nadarmo, lebo more sa čoraz väčšmi búrilo proti nim. 14Vtedy prosili Jahveho slovami: "Ach, Jahve, nedaj nám zahynúť pre život tohto človeka a neuvaľ na nás nevinnú krv, lebo ty, Jahve, si urobil, ako sa ti páčilo." 15Nato Jonáša chytili a hodili ho do mora a more prestalo zúriť. 16Posádku zachvátil veľký strach pred Jahvem, obetovali mu obetu a urobili mu sľuby.