1. kapitola

Druhá kniha Samuelova

Dávid sa dozvie o Šaulovej smrti

1Bolo to po Šaulovej smrti, Dávid sa vrátil po porážke Amalekovcov a zostal v Ciklagu dva dni. 2Tretieho dňa prišiel zo Šaulovho tábora nejaký muž s roztrhanými šatami a s hlavou pokrytou prachom. Keď došiel k Dávidovi, vrhol sa na zem a poklonil sa. 3Dávid sa ho opýtal: "Odkiaľ prichádzaš?" On odpovedal: "Zachránil som sa z izraelského tábora." 4Dávid mu povedal: "Čo sa stalo? Porozprávaj mi to!" On odpovedal: "Stalo sa, že ľud utiekol z boja, mnohí z vojakov padli a zomreli. Aj Šaul a jeho syn Jonatan zomreli." 5Dávid sa spýtal mladíka, ktorý mu to oznámil: "Ako vieš, že zomrel Šaul a jeho syn Jonatan?" 6Mládenec, ktorý mu to oznamoval, odpovedal: "Náhodou som sa dostal na vrch Gelboe a videl som, ako sa Šaul opieral o svoju kopiju, ale videl som aj vozy a jazdcov, ktorí ho doháňali. 7Obrátil sa dozadu, videl ma a zavolal na mňa. Ja som odpovedal: ‚Tu som.‘ 8On sa ma opýtal: "Kto si?" Odpovedal som mu: ‚Som Amalekovec.‘ 9Vtedy mi povedal: ‚Pristúp ku mne a zabi ma, lebo ma zachvátil smrteľný závrat, ale život je ešte vo mne!‘ 10Pristúpil som teda k nemu a zabil som ho, lebo som vedel, že svoj pád neprežije. Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a náramok, ktorý mal na ramene, a priniesol som ich sem svojmu pánovi." 11Nato Dávid chytil svoje šaty a roztrhol ich, podobne všetci mužovia, ktorí boli s ním. 12Bedákali, plakali a postili sa až do večera za Šaulom a jeho synom Jonatanom, za Jahveho ľudom a za domom Izraela, pretože padli mečom. 13Dávid sa opýtal mládenca, ktorý mu to oznámil: "Odkiaľ si?" On odpovedal: "Som synom cudzinca bývajúceho v Izraeli, Amalekovca." 14Dávid mu povedal: "Ako si sa opovážil vystrieť ruku a zabiť Jahveho pomazaného?" 15Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal mu: "Prikroč a zabi ho!" Ten ho zrazil tak, že zomrel. 16Dávid mu ešte povedal: "Tvoja krv nech padne na tvoju hlavu, lebo tvoje vlastné ústa ťa odsúdili, keď si povedal: ‚Ja som zabil Jahveho pomazaného.‘"

Dávidov žalospev nad Šaulom a Jonatanom

17Dávid zaspieval tento žalospev nad Šaulom a nad jeho synom Jonatanom. 18Povedal (spev, pri ktorom sa učili Júdovi synovia strieľať z luku; napísaný v Knihe spravodlivého): 19"Izrael, tvoja ozdoba leží pobitá na tvojich výšinách. Ako padli tí hrdinovia? 20Neoznamujte to v Gate, nerozhláste po uliciach Aškelonu, aby sa netešili dcéry Filištíncov, aby nejasali dcéry neobrezancov! 21Vrchy Gelboe, nech na vás nepadne rosa ani dážď, polia zradné! Lebo tam leží zneuctený štít hrdinov, 22Šaulov štít, ktorý sa neleskne olejom, ale krvou pobitých, tukom hrdinov. Jonatanov luk nikdy necúvol, Šaulov meč sa nevracal naprázdno do pošvy. 23Šaul a Jonatan, milí a milovaní, v živote i vo smrti neboli rozdelení. Nad orlov boli rýchlejší, nad levov silnejší. 24Dcéry Izraela, plačte nad Šaulom, ktorý vás odieval purpurom a jemným plátnom, ktorý vám šaty ovešal šperkami zo zlata! 25Ako padli hrdinovia uprostred boja? Jonatan, nad tvojou smrťou som zarmútený! 26Želiem za tebou, brat môj, Jonatan. Bol si mi premilý. Tvoja láska mi bola vzácnejšia než láska žien. 27Ako padli hrdinovia, zahynuli tie bojové zbrane?"