1. kapitola

Alexander a diadochovia

1 Alexander Macedónsky, Filipov syn, vytiahol z krajiny Kittimcov, porazil Dária, kráľa Peržanov a Médov, a stal sa kráľom namiesto neho, počínajúc Helladou. 2 Viedol mnoho vojen, zaujal pevnosti a pobil kráľov tej krajiny. 3 Prenikol až na kraj sveta, zabral korisť mnohých národov, až zem zamĺkla pred ním. Tým sa jeho srdce nadchlo a nadulo pýchou; 4 zhromaždil veľmi veľké vojsko, podrobil si krajiny, štáty, vládcov a urobil ich svojimi poplatníkmi. 5 Potom klesol na lôžko a pochopil, že musí zomrieť. 6 Zavolal svojich dôstojníkov, šľachticov, ktorí boli s ním vychovávaní od mladosti, a rozdelil im svoje kráľovstvo ešte zaživa. 7 Alexander panoval dvanásť rokov a zomrel. 8 Jeho dôstojníci sa ujali vlády, každý vo svojom kraji. 9 Po jeho smrti si všetci nasadili koruny a po nich ich synovia, na dlhé roky. Po zemi šírili nešťastie.

Antiochos Epifanes a prenikanie helenizmu do Izraela

10 Z nich vyšiel hriešny výhonok, Antiochos Epifanes, syn kráľa Antiocha, niekdajší rukojemník v Ríme, ktorý sa stal kráľom v stotridsiatom siedmom roku kráľovstva Grékov. 11 V tých dňoch povstalo v Izraeli pokolenie naničhodníkov, ktorí zviedli mnohých slovami: "Poďme, urobme spojenectvo s pohanskými národmi, ktoré sú okolo nás, lebo odkedy sme sa od nich odlúčili, postihlo nás všelijaké nešťastie." 12 Táto reč sa im pozdávala. 13 Viacerí z ľudu sa ponáhľali ku kráľovi, ktorý im dal splnomocnenie zavádzať pohanské zvyky. 14 V Jeruzaleme postavili telocvičňu podľa zvyklostí. 15 Nahradili si obrezanú kožu, odpadli od svätej Zmluvy a pridali sa k pohanom. Zapredali sa, aby robili zlo.

Prvá výprava do Egypta a vyplienenie Chrámu

16 Keď si Antiochos upevnil kráľovstvo, zatúžil stať sa kráľom aj nad Egyptom, aby kraľoval nad oboma kráľovstvami. 17 Vnikol do Egypta s mocnou armádou, s vozmi, so slonmi, s jazdou a s veľkým loďstvom, 18 napadol egyptského kráľa Ptolemaia, ktorý pred ním ustúpil a utiekol; mnoho zranených vojakov padlo. 19 Antiochos dobyl egyptské opevnené mestá a zmocnil sa koristi Egypta. 20 Keď Antiochos porazil Egypt, vracal sa späť v stoštyridsiatom treťom roku a tiahol proti Izraelu a proti Jeruzalemu s mocnou armádou. 21 Antiochos vošiel pyšne do svätyne, vzal zlatý oltár, svietnik so všetkým príslušenstvom, 22 stôl predkladaných chlebov, nádoby na liate obety, zlaté misky, zlaté kadidelnice, oponu, vence a zlaté ozdoby z priečelia Chrámu, z ktorého všetko postŕhal. 23 Pobral striebro, zlato a vzácne predmety a zmocnil sa skrytých pokladov, ktoré našiel. 24 Toto všetko pobral a odišiel do svojej krajiny; povraždil mnoho ľudí a rozprával veľmi bezočivo. 25 Nastal veľký smútok v Izraeli, na každom mieste. 26 Kniežatá a starší vzdychali, dievčatá a mládenci zosmutneli, stratila sa krása žien. 27 Každý mladoženích smútil ako za zomrelým, nevesta žialila sediac na svojom lôžku. 28 Zatriasla sa zem žiaľom nad svojimi obyvateľmi, hanbou sa odel celý dom Jakubov.

Zákrok správcu Mýzie a stavba Akry

29 Po dvoch rokoch poslal kráľ do judských miest Myzarcha, ktorý prišiel do Jeruzalema s mocným vojskom. 30 Obyvateľom rozprával pokojamilovné reči, ale ľstivo, a oni mu uverili. Potom náhle napadol mesto a zadal mu strašný úder, mnoho ľudí z Izraela pozabíjal. 31 Mesto vyplienil, podpálil ho, porúcal domy a hradby dookola. 32 Jeho chlapi pochytali ženy a deti a zmocnili sa dobytka. 33 Dávidovo mesto si vybudovali na pevnosť s vysokým a silným múrom a s mohutnými vežami. 34 Usadili sa tam hriešni ľudia, naničhodníci, a opevnili sa v ňom. 35 Poznášali tam zbrane a potraviny a z Jeruzalema pozbierali korisť a tam ju uložili, a tak sa stali pre Jeruzalem zákerným nebezpečenstvom. 36 Bola to nástraha na posvätné miesto, zlostný nepriateľ Izraela po všetky časy. 37 Prelievali nevinnú krv okolo Chrámu, poškvrňovali sväté miesto. 38 Zo strachu pred nimi sa rozutekali obyvatelia Jeruzalema, ktorý sa stal sídlom cudzincov a cudzím pre vlastné deti. Jeho vlastné deti ho opustili. 39 Jeho svätyňa spustla ako púšť, jeho sviatky sa zmenili na smútok, jeho soboty na výsmech a jeho česť na pohŕdanie. 40 Aká veľká bola jeho sláva, taká je jeho potupa, jeho vznešenosť sa zmenila na smútok.

Zavedenie pohanských kultov

41 Kráľ Antiochos vydal nariadenie pre celé kráľovstvo, že všetci musia tvoriť jediný ľud 42 a každý musí opustiť svoje svojrázne zvyky. Všetky národy sa podrobili kráľovskému rozkazu. 43 Mnohým Izraelcom sa zapáčila jeho bohopocta, obetovali modlám a znesväcovali sobotu. 44 Kráľ poslal tiež poslov s písomnými nariadeniami do Jeruzalema a do judských miest, aby sa riadili zvykmi cudzími ich krajine, 45 aby v Chráme neobetovali celopaly, zápalné a tekuté obety, aby znesvätili soboty i sviatky, 46 aby poškvrnili svätyňu a všetko, čo je posvätné, 47 aby nastavali oltáre, posvätné háje a chrámy modlám, obetovali svine a iné nečisté zvieratá, 48 aby nechali svojich synov neobrezaných, aby sa stali odpornými pre napáchané nečistoty a znesvätenia, 49 a to natoľko, že konečne zabudnú na Zákon a celkom zmenia svoje zvyky. 50 Kto nebude konať podľa kráľovho nariadenia, bude potrestaný smrťou. 51 Podľa všetkých týchto nariadení kráľ napísal celému kráľovstvu, menoval dozorcov nad všetkým ľudom a rozkázal judským mestám, aby v každom meste prinášali obety. 52 Mnohí z ľudu sa pridali k nim, skrátka všetci, čo opúšťali Zákon. Páchali zlo v krajine. 53 Priviedli Izraelcov k tomu, že sa museli skrývať po všelijakých skrýšach. 54 Pätnásteho dňa kisleva v stošesťdesiatom piatom roku dal kráľ Antiochos postaviť na oltár celopalov Ohavnosť spustošenia a v okolitých judských mestách postavili pohanské oltáre. 55 V bránach domov a na námestiach pálili kadidlo. 56 Knihy Zákona, ak nejaké našli, trhali a hádzali na oheň. 57 Ak sa u niekoho našla kniha Zmluvy, alebo ak sa niekto riadil Zákonom, bol podľa nariadenia kráľa potrestaný smrťou. 58 Tak robili títo zlí ľudia každý mesiac Izraelcom, ktorých pristihli pri čine. 59 Dvadsiateho piateho dňa každého mesiaca sa obetovalo na pohanskom oltári, vystavanom na oltári celopalov. 60 Ženy, ktoré si dali obrezať svoje deti, zabíjali podľa výnosu 61 aj s nemluvňatami, ktoré im vešali na krk, a spolu s nimi zabíjali aj ich domácich a tých, čo vykonali obriezku. 62 Ale mnohí v Izraeli prejavili pevnosť, že sú dosť silní, aby nejedli nečisté jedlá. 63 Radšej prijali smrť, než by sa znečistili jedlami a zneuctili svätú Zmluvu. A tak skutočne aj zomreli. 64 Nad Izraelom sa rozpútala veľká zúrivosť.