1. kapitola

Prvá kniha Makabejcov

Alexander a diadochovia

1Alexander Macedónsky, Filipov syn, vytiahol z krajiny Kittimcov, porazil Dária, kráľa Peržanov a Médov, a stal sa kráľom namiesto neho, počínajúc Helladou. 2Viedol mnoho vojen, zaujal pevnosti a pobil kráľov tej krajiny. 3Prenikol až na kraj sveta, zabral korisť mnohých národov, až zem zamĺkla pred ním. Tým sa jeho srdce nadchlo a nadulo pýchou; 4zhromaždil veľmi veľké vojsko, podrobil si krajiny, štáty, vládcov a urobil ich svojimi poplatníkmi. 5Potom klesol na lôžko a pochopil, že musí zomrieť. 6Zavolal svojich dôstojníkov, šľachticov, ktorí boli s ním vychovávaní od mladosti, a rozdelil im svoje kráľovstvo ešte zaživa. 7Alexander panoval dvanásť rokov a zomrel. 8Jeho dôstojníci sa ujali vlády, každý vo svojom kraji. 9Po jeho smrti si všetci nasadili koruny a po nich ich synovia, na dlhé roky. Po zemi šírili nešťastie.

Antiochos Epifanes a prenikanie helenizmu do Izraela

10Z nich vyšiel hriešny výhonok, Antiochos Epifanes, syn kráľa Antiocha, niekdajší rukojemník v Ríme, ktorý sa stal kráľom v stotridsiatom siedmom roku kráľovstva Grékov. 11V tých dňoch povstalo v Izraeli pokolenie naničhodníkov, ktorí zviedli mnohých slovami: "Poďme, urobme spojenectvo s pohanskými národmi, ktoré sú okolo nás, lebo odkedy sme sa od nich odlúčili, postihlo nás všelijaké nešťastie." 12Táto reč sa im pozdávala. 13Viacerí z ľudu sa ponáhľali ku kráľovi, ktorý im dal splnomocnenie zavádzať pohanské zvyky. 14V Jeruzaleme postavili telocvičňu podľa zvyklostí. 15Nahradili si obrezanú kožu, odpadli od svätej Zmluvy a pridali sa k pohanom. Zapredali sa, aby robili zlo.

Prvá výprava do Egypta a vyplienenie Chrámu

16Keď si Antiochos upevnil kráľovstvo, zatúžil stať sa kráľom aj nad Egyptom, aby kraľoval nad oboma kráľovstvami. 17Vnikol do Egypta s mocnou armádou, s vozmi, so slonmi, s jazdou a s veľkým loďstvom, 18napadol egyptského kráľa Ptolemaia, ktorý pred ním ustúpil a utiekol; mnoho zranených vojakov padlo. 19Antiochos dobyl egyptské opevnené mestá a zmocnil sa koristi Egypta. 20Keď Antiochos porazil Egypt, vracal sa späť v stoštyridsiatom treťom roku a tiahol proti Izraelu a proti Jeruzalemu s mocnou armádou. 21Antiochos vošiel pyšne do svätyne, vzal zlatý oltár, svietnik so všetkým príslušenstvom, 22stôl predkladaných chlebov, nádoby na liate obety, zlaté misky, zlaté kadidelnice, oponu, vence a zlaté ozdoby z priečelia Chrámu, z ktorého všetko postŕhal. 23Pobral striebro, zlato a vzácne predmety a zmocnil sa skrytých pokladov, ktoré našiel. 24Toto všetko pobral a odišiel do svojej krajiny; povraždil mnoho ľudí a rozprával veľmi bezočivo. 25Nastal veľký smútok v Izraeli, na každom mieste. 26Kniežatá a starší vzdychali, dievčatá a mládenci zosmutneli, stratila sa krása žien. 27Každý mladoženích smútil ako za zomrelým, nevesta žialila sediac na svojom lôžku. 28Zatriasla sa zem žiaľom nad svojimi obyvateľmi, hanbou sa odel celý dom Jakubov.

Zákrok správcu Mýzie a stavba Akry

29Po dvoch rokoch poslal kráľ do judských miest Myzarcha, ktorý prišiel do Jeruzalema s mocným vojskom. 30Obyvateľom rozprával pokojamilovné reči, ale ľstivo, a oni mu uverili. Potom náhle napadol mesto a zadal mu strašný úder, mnoho ľudí z Izraela pozabíjal. 31Mesto vyplienil, podpálil ho, porúcal domy a hradby dookola. 32Jeho chlapi pochytali ženy a deti a zmocnili sa dobytka. 33Dávidovo mesto si vybudovali na pevnosť s vysokým a silným múrom a s mohutnými vežami. 34Usadili sa tam hriešni ľudia, naničhodníci, a opevnili sa v ňom. 35Poznášali tam zbrane a potraviny a z Jeruzalema pozbierali korisť a tam ju uložili, a tak sa stali pre Jeruzalem zákerným nebezpečenstvom. 36Bola to nástraha na posvätné miesto, zlostný nepriateľ Izraela po všetky časy. 37Prelievali nevinnú krv okolo Chrámu, poškvrňovali sväté miesto. 38Zo strachu pred nimi sa rozutekali obyvatelia Jeruzalema, ktorý sa stal sídlom cudzincov a cudzím pre vlastné deti. Jeho vlastné deti ho opustili. 39Jeho svätyňa spustla ako púšť, jeho sviatky sa zmenili na smútok, jeho soboty na výsmech a jeho česť na pohŕdanie. 40Aká veľká bola jeho sláva, taká je jeho potupa, jeho vznešenosť sa zmenila na smútok.

Zavedenie pohanských kultov

41Kráľ Antiochos vydal nariadenie pre celé kráľovstvo, že všetci musia tvoriť jediný ľud 42a každý musí opustiť svoje svojrázne zvyky. Všetky národy sa podrobili kráľovskému rozkazu. 43Mnohým Izraelcom sa zapáčila jeho bohopocta, obetovali modlám a znesväcovali sobotu. 44Kráľ poslal tiež poslov s písomnými nariadeniami do Jeruzalema a do judských miest, aby sa riadili zvykmi cudzími ich krajine, 45aby v Chráme neobetovali celopaly, zápalné a tekuté obety, aby znesvätili soboty i sviatky, 46aby poškvrnili svätyňu a všetko, čo je posvätné, 47aby nastavali oltáre, posvätné háje a chrámy modlám, obetovali svine a iné nečisté zvieratá, 48aby nechali svojich synov neobrezaných, aby sa stali odpornými pre napáchané nečistoty a znesvätenia, 49a to natoľko, že konečne zabudnú na Zákon a celkom zmenia svoje zvyky. 50Kto nebude konať podľa kráľovho nariadenia, bude potrestaný smrťou. 51Podľa všetkých týchto nariadení kráľ napísal celému kráľovstvu, menoval dozorcov nad všetkým ľudom a rozkázal judským mestám, aby v každom meste prinášali obety. 52Mnohí z ľudu sa pridali k nim, skrátka všetci, čo opúšťali Zákon. Páchali zlo v krajine. 53Priviedli Izraelcov k tomu, že sa museli skrývať po všelijakých skrýšach. 54Pätnásteho dňa kisleva v stošesťdesiatom piatom roku dal kráľ Antiochos postaviť na oltár celopalov Ohavnosť spustošenia a v okolitých judských mestách postavili pohanské oltáre. 55V bránach domov a na námestiach pálili kadidlo. 56Knihy Zákona, ak nejaké našli, trhali a hádzali na oheň. 57Ak sa u niekoho našla kniha Zmluvy, alebo ak sa niekto riadil Zákonom, bol podľa nariadenia kráľa potrestaný smrťou. 58Tak robili títo zlí ľudia každý mesiac Izraelcom, ktorých pristihli pri čine. 59Dvadsiateho piateho dňa každého mesiaca sa obetovalo na pohanskom oltári, vystavanom na oltári celopalov. 60Ženy, ktoré si dali obrezať svoje deti, zabíjali podľa výnosu 61aj s nemluvňatami, ktoré im vešali na krk, a spolu s nimi zabíjali aj ich domácich a tých, čo vykonali obriezku. 62Ale mnohí v Izraeli prejavili pevnosť, že sú dosť silní, aby nejedli nečisté jedlá. 63Radšej prijali smrť, než by sa znečistili jedlami a zneuctili svätú Zmluvu. A tak skutočne aj zomreli. 64Nad Izraelom sa rozpútala veľká zúrivosť.