1. kapitola
Dávidova staroba a Adoniášove úskoky
1 Kráľ Dávid bol starý a pokročilý vekom; prikrývali ho šatami, ale sa nezahrial. 2 Vtedy mu povedali jeho sluhovia: "Pohľadajme pre kráľa, nášho pána, panenské dievča, ktoré bude kráľa obsluhovať a opatrovať: nech s tebou spáva, a tak sa kráľ, náš pán, zahreje." 3 Hľadali teda po všetkých krajoch Izraela pekné dievča a našli Abišag zo Šunemu a priviedli ju ku kráľovi. 4 Dievča bolo veľmi krásne, staralo sa o kráľa a obsluhovalo ho, ale kráľ ho nepoznal. 5 Adoniáš, Chaggitin syn, sa vyvyšoval a hovoril: "Ja budem kráľom!" Obstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním. 6 Jeho otec ho za celý svoj život nepokarhal: "Prečo to robíš?" Aj on bol veľmi peknej postavy a narodil sa po Absolonovi. 7 Dohovoril sa s Joabom, synom Ceruje, a s kňazom Ebjatarom, tí podporovali Adoniáša; 8 ale ani kňaz Sadok, ani Benajahu, Jehojadov syn, ani prorok Natan, ani Šimei, ani Rei, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adoniášom. 9 Jedného dňa Adoniáš obetoval ovce, hovädzí dobytok a kŕmne teľce na kameni Zochelet, ktorý je pri prameni Rogel, a pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov, aj všetkých Júdovcov v kráľovej službe, 10 ale nepozval proroka Natana ani Benajahu, ani hrdinov, ani svojho brata Šalamúna. Natanove a Betsabine úskoky
11 Vtedy povedal Natan Šalamúnovej matke Betsabe: "Nepočula si, že Adoniáš, Chaggitin syn, sa stal kráľom, a Dávid, náš pán, o tom nevie? 12 Poď, poradím ti, ako si zachrániš život i život svojho syna Šalamúna. 13 Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: ‚Či si ty, kráľ, môj pán, neprisahal mne, svojej slúžke: Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne, on zasadne na môj trón? Tak prečo sa stal kráľom Adoniáš?‘ 14 A kým ty tam budeš ešte hovoriť, aj ja vstúpim za tebou a potvrdím tvoje slová." 15 Betsabe sa pobrala ku kráľovi do jeho izby. Kráľ bol veľmi starý a Abišag zo Šunemu ho obsluhovala. 16 Betsabe si kľakla a vrhla sa tvárou na zem pred kráľom a kráľ sa opýtal: "Čo si želáš?" 17 Ona mu odpovedala: "Pán môj, ty si prisahal mne, svojej slúžke, na Jahveho, svojho Boha: tvoj syn, Šalamún, bude kráľom po mne, on si zasadne na môj trón. 18 A teraz sa stal kráľom Adoniáš a ty, kráľ, môj pán, o tom ani nevieš. 19 Obetoval aj mnoho býkov, vykŕmených teliat a oviec a pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjatara, vojvodcu Joaba, ale tvojho sluhu Šalamúna nepozval. 20 No oči celého Izraela sa obracajú k tebe, kráľ, môj pán, aby si im oznámil, kto má zasadnúť na trón kráľa, môjho pána, po ňom. 21 Inak, keď sa kráľ, môj pán, uloží ku svojim otcom, ja a môj syn Šalamún budeme považovaní za hriešnikov!" 22 Ešte hovorila s kráľom, keď vstúpil prorok Natan. 23 Kráľovi oznámili: "Je tu prorok Natan." Vstúpil ku kráľovi a vrhol sa pred ním tvárou k zemi. 24 Natan povedal: "Môj pán, kráľ, ty si nariadil: ‚Adoniáš bude kráľom po mne, on zasadne na môj trón?‘ 25 Lebo dnes odišiel a obetoval množstvo býkov, vykŕmených teliec a oviec, pozval všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska a kňaza Ebjatara; oni teraz jedia a pijú pred ním a vykrikujú: ‚Nech žije kráľ Adoniáš!‘ 26 Ale ani mňa, tvojho sluhu, ani kňaza Sadoka, ani Benajahua, Jehojadovho syna, ani tvojho sluhu Šalamúna nepozval. 27 Je možné, že to pochádza od kráľa, môjho pána, a že ty si nedal vedieť svojim verným, kto nastúpi na trón po kráľovi, mojom pánovi?" Dávid určí Šalamúna, ktorý je pomazaný za kráľa
28 Kráľ Dávid sa ujal slova a povedal: "Zavolajte mi Betsabe!" Ona vošla ku kráľovi a postavila sa pred neho. 29 Vtedy sa jej kráľ takto zaprisahal: "Ako že žije Jahve, ktorý ma vyslobodil z každého súženia, 30 dnes uskutočním to, čo som ti prísahou na Jahveho, Boha Izraela, sľúbil, že tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne a bude sedieť na mojom tróne miesto mňa." 31 Betsabe si kľakla, prestrela sa tvárou k zemi pred kráľom a povedala: "Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky!" 32 Potom kráľ Dávid rozkázal: "Zavolajte mi kňaza Sadoka, proroka Natana a Benajahua, Jehojadovho syna!" Tí sa dostavili pred kráľa 33 a kráľ im povedal: "Vezmite so sebou sluhov svojho pána, posaďte môjho syna Šalamúna na moju mulicu a odveďte ho ku Gichonu. 34 Tam ho kňaz Sadok a prorok Natan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom trúbte na roh a volajte: ‚Nech žije kráľ Šalamún!‘ 35 Potom vystúpite za ním hore, on príde a zasadne si na môj trón. On bude kraľovať po mne, lebo jeho som ustanovil za knieža nad Izraelom i nad Júdom." 36 Benajahu, Jehojadov syn, odpovedal kráľovi: "Amen. Nech to potvrdí Jahve, Boh kráľa, môjho pána! 37 Ako bol Jahve s kráľom, mojím pánom, nech je aj so Šalamúnom a nech ešte viac vyvýši jeho trón ako trón môjho pána, kráľa Dávida!" 38 Kňaz Sadok, prorok Natan, Benajahu, Jehojadov syn, Keretejci a Peletejci zišli dolu, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a zaviedli ho ku Gichonu. 39 Kňaz Sadok vzal roh s olejom zo Stanu, pomazal Šalamúna a keď zatrúbili na roh, všetok ľud volal: "Nech žije kráľ Šalamún!" 40 Potom ho všetok ľud sprevádzal domov, ľudia pískali na píšťalách a veľmi sa radovali, celá zem sa ozývala ich výkrikmi. Adoniášov strach
41 Adoniáš a všetci jeho pozvaní hostia počuli ten hluk; práve dokončili hostinu. Keď Joab počul hlas rohu, pýtal sa: "Prečo je taký rozruch v meste?" 42 Zatiaľ čo hovoril, pribehol Jonatan, syn kňaza Ebjatara. Adoniáš mu povedal: "Poď sem! Ty si statočný človek a prinášaš dobré zvesti." 43 Jonatan odpovedal: "Nie veru! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil Šalamúna za kráľa! 44 Kráľ s ním poslal kňaza Sadoka, proroka Natana, Benajahua, Jehojadovho syna, Keretejcov a Peletejcov, oni ho posadili na kráľovu mulicu 45 a kňaz Sadok s prorokom Natanom ho pomazali za kráľa pri Gichone. Potom sa odtiaľ vrátili s radostnými výkrikmi, takže je vzrušené celé mesto. Odtiaľ ten krik, ktorý ste počuli. 46 Viac než to: Šalamún si už zasadol na kráľovský trón 47 a kráľovskí hodnostári prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi, slovami: ‚Nech tvoj Boh urobí Šalamúnovo meno ešte slávnejším ako tvoje meno a nech vyvýši jeho trón ešte viac ako tvoj!‘ A kráľ sa prestrel tvárou na svojom lôžku 48 a potom hovoril takto: ‚Nech je oslávený Jahve, Boh Izraela, ktorý mi doprial, aby som na vlastné oči videl jedného z mojich potomkov sedieť na mojom tróne.‘" 49 Vtedy sa všetci Adoniášovi pozvaní hostia preľakli, vstali a každý sa pobral svojou stranou. 50 Adoniáš sa však bál Šalamúna, zdvihol sa a šiel sa chytiť rohov oltára. 51 Šalamúnovi oznámili: "Pozri, Adoniáš sa bojí kráľa Šalamúna, chytil sa rohov oltára a hovorí: Nech mi kráľ Šalamún prisahá, že mňa, svojho sluhu, nevydá na smrť mečom." 52 Šalamún povedal: "Ak bude statočný, ani vlas mu nespadne z hlavy, ale ak sa na ňom nájde niečo zlé, zomrie." 53 Šalamún rozkázal, aby ho odviedli od oltára; vtedy Adoniáš prišiel a hodil sa pred Šalamúnom na tvár a ten mu povedal: "Choď domov!"