1. kapitola

Prvá kniha Kráľov

Dávidova staroba a Adoniášove úskoky

1Kráľ Dávid bol starý a pokročilý vekom; prikrývali ho šatami, ale sa nezahrial. 2Vtedy mu povedali jeho sluhovia: "Pohľadajme pre kráľa, nášho pána, panenské dievča, ktoré bude kráľa obsluhovať a opatrovať: nech s tebou spáva, a tak sa kráľ, náš pán, zahreje." 3Hľadali teda po všetkých krajoch Izraela pekné dievča a našli Abišag zo Šunemu a priviedli ju ku kráľovi. 4Dievča bolo veľmi krásne, staralo sa o kráľa a obsluhovalo ho, ale kráľ ho nepoznal. 5Adoniáš, Chaggitin syn, sa vyvyšoval a hovoril: "Ja budem kráľom!" Obstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním. 6Jeho otec ho za celý svoj život nepokarhal: "Prečo to robíš?" Aj on bol veľmi peknej postavy a narodil sa po Absolonovi. 7Dohovoril sa s Joabom, synom Ceruje, a s kňazom Ebjatarom, tí podporovali Adoniáša; 8ale ani kňaz Sadok, ani Benajahu, Jehojadov syn, ani prorok Natan, ani Šimei, ani Rei, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adoniášom. 9Jedného dňa Adoniáš obetoval ovce, hovädzí dobytok a kŕmne teľce na kameni Zochelet, ktorý je pri prameni Rogel, a pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov, aj všetkých Júdovcov v kráľovej službe, 10ale nepozval proroka Natana ani Benajahu, ani hrdinov, ani svojho brata Šalamúna.

Natanove a Betsabine úskoky

11Vtedy povedal Natan Šalamúnovej matke Betsabe: "Nepočula si, že Adoniáš, Chaggitin syn, sa stal kráľom, a Dávid, náš pán, o tom nevie? 12Poď, poradím ti, ako si zachrániš život i život svojho syna Šalamúna. 13Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: ‚Či si ty, kráľ, môj pán, neprisahal mne, svojej slúžke: Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne, on zasadne na môj trón? Tak prečo sa stal kráľom Adoniáš?‘ 14A kým ty tam budeš ešte hovoriť, aj ja vstúpim za tebou a potvrdím tvoje slová." 15Betsabe sa pobrala ku kráľovi do jeho izby. Kráľ bol veľmi starý a Abišag zo Šunemu ho obsluhovala. 16Betsabe si kľakla a vrhla sa tvárou na zem pred kráľom a kráľ sa opýtal: "Čo si želáš?" 17Ona mu odpovedala: "Pán môj, ty si prisahal mne, svojej slúžke, na Jahveho, svojho Boha: tvoj syn, Šalamún, bude kráľom po mne, on si zasadne na môj trón. 18A teraz sa stal kráľom Adoniáš a ty, kráľ, môj pán, o tom ani nevieš. 19Obetoval aj mnoho býkov, vykŕmených teliat a oviec a pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjatara, vojvodcu Joaba, ale tvojho sluhu Šalamúna nepozval. 20No oči celého Izraela sa obracajú k tebe, kráľ, môj pán, aby si im oznámil, kto má zasadnúť na trón kráľa, môjho pána, po ňom. 21Inak, keď sa kráľ, môj pán, uloží ku svojim otcom, ja a môj syn Šalamún budeme považovaní za hriešnikov!" 22Ešte hovorila s kráľom, keď vstúpil prorok Natan. 23Kráľovi oznámili: "Je tu prorok Natan." Vstúpil ku kráľovi a vrhol sa pred ním tvárou k zemi. 24Natan povedal: "Môj pán, kráľ, ty si nariadil: ‚Adoniáš bude kráľom po mne, on zasadne na môj trón?‘ 25Lebo dnes odišiel a obetoval množstvo býkov, vykŕmených teliec a oviec, pozval všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska a kňaza Ebjatara; oni teraz jedia a pijú pred ním a vykrikujú: ‚Nech žije kráľ Adoniáš!‘ 26Ale ani mňa, tvojho sluhu, ani kňaza Sadoka, ani Benajahua, Jehojadovho syna, ani tvojho sluhu Šalamúna nepozval. 27Je možné, že to pochádza od kráľa, môjho pána, a že ty si nedal vedieť svojim verným, kto nastúpi na trón po kráľovi, mojom pánovi?"

Dávid určí Šalamúna, ktorý je pomazaný za kráľa

28Kráľ Dávid sa ujal slova a povedal: "Zavolajte mi Betsabe!" Ona vošla ku kráľovi a postavila sa pred neho. 29Vtedy sa jej kráľ takto zaprisahal: "Ako že žije Jahve, ktorý ma vyslobodil z každého súženia, 30dnes uskutočním to, čo som ti prísahou na Jahveho, Boha Izraela, sľúbil, že tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne a bude sedieť na mojom tróne miesto mňa." 31Betsabe si kľakla, prestrela sa tvárou k zemi pred kráľom a povedala: "Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky!" 32Potom kráľ Dávid rozkázal: "Zavolajte mi kňaza Sadoka, proroka Natana a Benajahua, Jehojadovho syna!" Tí sa dostavili pred kráľa 33a kráľ im povedal: "Vezmite so sebou sluhov svojho pána, posaďte môjho syna Šalamúna na moju mulicu a odveďte ho ku Gichonu. 34Tam ho kňaz Sadok a prorok Natan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom trúbte na roh a volajte: ‚Nech žije kráľ Šalamún!‘ 35Potom vystúpite za ním hore, on príde a zasadne si na môj trón. On bude kraľovať po mne, lebo jeho som ustanovil za knieža nad Izraelom i nad Júdom." 36Benajahu, Jehojadov syn, odpovedal kráľovi: "Amen. Nech to potvrdí Jahve, Boh kráľa, môjho pána! 37Ako bol Jahve s kráľom, mojím pánom, nech je aj so Šalamúnom a nech ešte viac vyvýši jeho trón ako trón môjho pána, kráľa Dávida!" 38Kňaz Sadok, prorok Natan, Benajahu, Jehojadov syn, Keretejci a Peletejci zišli dolu, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a zaviedli ho ku Gichonu. 39Kňaz Sadok vzal roh s olejom zo Stanu, pomazal Šalamúna a keď zatrúbili na roh, všetok ľud volal: "Nech žije kráľ Šalamún!" 40Potom ho všetok ľud sprevádzal domov, ľudia pískali na píšťalách a veľmi sa radovali, celá zem sa ozývala ich výkrikmi.

Adoniášov strach

41Adoniáš a všetci jeho pozvaní hostia počuli ten hluk; práve dokončili hostinu. Keď Joab počul hlas rohu, pýtal sa: "Prečo je taký rozruch v meste?" 42Zatiaľ čo hovoril, pribehol Jonatan, syn kňaza Ebjatara. Adoniáš mu povedal: "Poď sem! Ty si statočný človek a prinášaš dobré zvesti." 43Jonatan odpovedal: "Nie veru! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil Šalamúna za kráľa! 44Kráľ s ním poslal kňaza Sadoka, proroka Natana, Benajahua, Jehojadovho syna, Keretejcov a Peletejcov, oni ho posadili na kráľovu mulicu 45a kňaz Sadok s prorokom Natanom ho pomazali za kráľa pri Gichone. Potom sa odtiaľ vrátili s radostnými výkrikmi, takže je vzrušené celé mesto. Odtiaľ ten krik, ktorý ste počuli. 46Viac než to: Šalamún si už zasadol na kráľovský trón 47a kráľovskí hodnostári prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi, slovami: ‚Nech tvoj Boh urobí Šalamúnovo meno ešte slávnejším ako tvoje meno a nech vyvýši jeho trón ešte viac ako tvoj!‘ A kráľ sa prestrel tvárou na svojom lôžku 48a potom hovoril takto: ‚Nech je oslávený Jahve, Boh Izraela, ktorý mi doprial, aby som na vlastné oči videl jedného z mojich potomkov sedieť na mojom tróne.‘" 49Vtedy sa všetci Adoniášovi pozvaní hostia preľakli, vstali a každý sa pobral svojou stranou. 50Adoniáš sa však bál Šalamúna, zdvihol sa a šiel sa chytiť rohov oltára. 51Šalamúnovi oznámili: "Pozri, Adoniáš sa bojí kráľa Šalamúna, chytil sa rohov oltára a hovorí: Nech mi kráľ Šalamún prisahá, že mňa, svojho sluhu, nevydá na smrť mečom." 52Šalamún povedal: "Ak bude statočný, ani vlas mu nespadne z hlavy, ale ak sa na ňom nájde niečo zlé, zomrie." 53Šalamún rozkázal, aby ho odviedli od oltára; vtedy Adoniáš prišiel a hodil sa pred Šalamúnom na tvár a ten mu povedal: "Choď domov!"