18. kapitola
Anjel oznamuje pád Babylona
1Potom som videl z neba zostupovať iného anjela, ktorý mal veľkú moc a jeho sláva ožiarila zem. 2Silným hlasom zakričal: "Padla, padla veľká Babylónia a stala sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov, všetkých nečistých vtákov a skrýšou všetkej nečistej a odpornej zveri. 3Lebo všetky národy sa opíjali vínom jej smilstva a králi zeme smilnili s ňou a kupci zeme zbohatli z jej veľkého prepychu."Boží ľud musí utiecť
4A počul som iný hlas, ktorý volal z neba: "Vyjdite z nej, ľud môj, aby ste neboli účastní na jej hriechoch a nedostalo sa vám z jej rán, 5lebo jej hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jej neprávosti. 6Odplaťte jej, ako ona odplatila. Odplaťte jej dvojnásobne podľa jej skutkov. Do kalicha, do ktorého nalievala iným, nalejte jej dvojnásobne! 7Koľko ona oslavovala sama seba a žila v prepychu, toľko jej dajte útrap a smútku. Lebo si v srdci hovorí: Sedím ako kráľovná, nie som vdova a nikdy neuzriem smútok. 8Preto v jediný deň ju zasiahnu jej rany: smrť, smútok i hlad; bude spálená ohňom. Lebo mocný je Pán Boh, ktorý ju odsúdil."Žalospev nad Babylonom
9Plakať a nariekať nad ním budú králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uvidia dym jeho požiaru. 10Budú stáť obďaleč pre hrôzu nad jeho smrteľným zápasom a budú hovoriť: "Beda, beda! Ty ohromné mesto, Babylon, mesto mocné, lebo v jedinú hodinu prišiel na teba súd!" 11A kupci zeme budú nad ním plakať a žialiť, lebo už nik nebude kupovať náklad ich lodí: 12náklad zlata a striebra, drahých kameňov a perál, kmentu a purpuru, hodvábu a šarlátu, všelijakého tujového dreva, všelijakých predmetov zo slonoviny a zo vzácneho dreva, bronzu, železa a mramoru; 13škoricu a balzam, voňavky a masti, kadidlo, víno a olej, múku a pšenicu, dobytok a ovce, kone a vozy, otrokov a ľudské duše. 14Zrelé ovocie, ktoré si mal tak rád, odišlo ďaleko od teba, všetko cenné a skvostné je pre teba navždy stratené, a to bez návratu! 15Kupci s týmito vecami, ktorí zbohatli z neho, zastanú si obďaleč, zhrození nad jeho mukami, a budú plakať a žialiť, budú volať: 16"Beda, beda! Ty ohromné mesto, oblečené do kmentu, purpuru a šarlátu, zdobené zlatom, drahými kameňmi a perlami, 17lebo v jedinú hodinu bolo zničené toľké bohatstvo!" Moreplavci a všetci, čo vykonávajú lodnú dopravu, námorníci a všetci, ktorí žijú z mora, stáli obďaleč 18a kričali, keď videli dym jeho požiaru: "Ktoré mesto bolo podobné tomuto veľkému mestu?" 19Sypali si prach na hlavu a s plačom a žiaľom volali: "Beda, beda! Ty ohromné mesto, z ktorého bohatstva zbohatli všetci, čo majú lode na mori, lebo v jedinú hodinu bolo spustošené. 20Plesaj nad ním, nebo a svätí, apoštoli i proroci, lebo Boh vyniesol rozsudok nad ním za vás." 21Nato silný anjel zdvihol kameň ako veľký žarnov, hodil ho do mora a zvolal: "Takto bude razom zvrhnutý Babylon, to veľké mesto, a nik ho už nenájde." 22Nikdy už v tebe nebude počuť hlas citaristov a hudobníkov, ani flautistov, ani trúbiacich na trúby. Nebude už v tebe majstra v nijakom remesle, ani zvuk mlynského kameňa v tebe už počuť nebude. 23Svetlo lampy v tebe už nikdy nezasvieti; hlas nevesty a ženícha v tebe už nikdy nebude počuť. Lebo tvoji kupci boli kniežatami zeme a tvoje čary zaviedli všetky národy. 24V ňom bolo vidieť krv prorokov a svätých a všetkých, ktorí boli povraždení na zemi.