16. kapitola
1 Potom som počul mocný hlas z chrámu, ako hovorí siedmim anjelom: "Choďte a vylievajte na zem sedem čiaš Božieho hnevu!" 2 Odišiel prvý a vylial svoju čašu na zem a zlé a zhubné vredy vyhodili sa na ľuďoch, ktorí mali znak Šelmy a klaňali sa jej obrazu. 3 Druhý vylial svoju čašu na more: a zmenilo sa na krv akoby z mŕtveho a zahynulo všetko živé, čo bolo v mori. 4 Tretí vylial svoju čašu na rieky a na pramene vôd a zmenili sa na krv. 5 Nato som počul anjela vôd volať: "Si spravodlivý, "Ktorý je a Ktorý bol", Svätý, že si tak rozsúdil, 6 lebo preliali krv svätých a prorokov, preto si im dal piť krv, zaslúžili si to!" 7 A počul som, ako oltár prehovoril: "Áno, Pane, Bože vševládny, pravdivé a spravodlivé sú tvoje súdy!" 8 Štvrtý vylial svoju čašu na slnko a bolo mu dané spáliť ľudí ohňom. 9 A veľká horúčava spaľovala ľudí, tí sa rúhali menu Boha, ktorý mal moc nad takými ranami. Nekajali sa, aby mu vzdali slávu. 10 Piaty vylial svoju čašu na trón Šelmy a jej kráľovstvo stemnelo a od bolesti si hrýzli jazyky. 11 Ale namiesto toho, aby ľutovali svoje skutky, rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a vredy. 12 Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat. Jej voda vyschla, takže sa otvorila cesta kráľom od východu slnka. 13 Nato som videl troch nečistých duchov vychádzať z tlamy Draka, z tlamy Šelmy a z úst falošného proroka ako žaby. 14 Sú to duchovia démonov, ktorí konajú znamenia: odchádzajú ku kráľom celého sveta zhromaždiť ich do boja pre veľký deň vševládneho Boha. 15 Hľa, prichádzam ako zlodej. Blažený človek, ktorý bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a nebolo vidno jeho hanbu. 16 A zhromaždili ich na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Har-Magedon. 17 Siedmy vylial svoju čašu do vzduchu a z chrámu vyšiel mocný hlas, ktorý hovoril: "Stalo sa!" 18 A nastali blesky, hlasy, hromy a silné zemetrasenie, aké nebolo odvtedy, čo je človek na zemi, také veľké bolo zemetrasenie, také veľké. 19 Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá sveta sa zrútili. Boh si spomenul na veľký Babylon a dal mu kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. 20 Všetky ostrovy zmizli a pohoria sa stratili. 21 Z neba padali na ľudí krúpy, okolo osemdesiat libier, a ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, toto bola tá najstrašnejšia rana.