16. kapitola
1Potom som počul mocný hlas z chrámu, ako hovorí siedmim anjelom: "Choďte a vylievajte na zem sedem čiaš Božieho hnevu!" 2Odišiel prvý a vylial svoju čašu na zem a zlé a zhubné vredy vyhodili sa na ľuďoch, ktorí mali znak Šelmy a klaňali sa jej obrazu. 3Druhý vylial svoju čašu na more: a zmenilo sa na krv akoby z mŕtveho a zahynulo všetko živé, čo bolo v mori. 4Tretí vylial svoju čašu na rieky a na pramene vôd a zmenili sa na krv. 5Nato som počul anjela vôd volať: "Si spravodlivý, "Ktorý je a Ktorý bol", Svätý, že si tak rozsúdil, 6lebo preliali krv svätých a prorokov, preto si im dal piť krv, zaslúžili si to!" 7A počul som, ako oltár prehovoril: "Áno, Pane, Bože vševládny, pravdivé a spravodlivé sú tvoje súdy!" 8Štvrtý vylial svoju čašu na slnko a bolo mu dané spáliť ľudí ohňom. 9A veľká horúčava spaľovala ľudí, tí sa rúhali menu Boha, ktorý mal moc nad takými ranami. Nekajali sa, aby mu vzdali slávu. 10Piaty vylial svoju čašu na trón Šelmy a jej kráľovstvo stemnelo a od bolesti si hrýzli jazyky. 11Ale namiesto toho, aby ľutovali svoje skutky, rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a vredy. 12Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat. Jej voda vyschla, takže sa otvorila cesta kráľom od východu slnka. 13Nato som videl troch nečistých duchov vychádzať z tlamy Draka, z tlamy Šelmy a z úst falošného proroka ako žaby. 14Sú to duchovia démonov, ktorí konajú znamenia: odchádzajú ku kráľom celého sveta zhromaždiť ich do boja pre veľký deň vševládneho Boha. 15Hľa, prichádzam ako zlodej. Blažený človek, ktorý bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a nebolo vidno jeho hanbu. 16A zhromaždili ich na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Har-Magedon. 17Siedmy vylial svoju čašu do vzduchu a z chrámu vyšiel mocný hlas, ktorý hovoril: "Stalo sa!" 18A nastali blesky, hlasy, hromy a silné zemetrasenie, aké nebolo odvtedy, čo je človek na zemi, také veľké bolo zemetrasenie, také veľké. 19Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá sveta sa zrútili. Boh si spomenul na veľký Babylon a dal mu kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. 20Všetky ostrovy zmizli a pohoria sa stratili. 21Z neba padali na ľudí krúpy, okolo osemdesiat libier, a ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, toto bola tá najstrašnejšia rana.