14. kapitola
Baránkov sprievod
1 A videl som, hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním bolo stoštyridsaťštyritisíc ľudí, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca. 2 A počul som hlas z neba ako hlas veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas, ktorý som počul, znel ako hlas citaristov, keď hrajú na svojich citarách. 3 A spievali novú pieseň pred trónom, pred štyrmi Živými a pred starcami. A tú pieseň sa nik nemohol naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. 4 To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, sú panicmi. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni boli vykúpení spomedzi ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. 5 V ich ústach sa nikdy nenachádzala lož, sú bez škvrny. Anjeli ohlasujú hodinu súdu
6 Potom som videl iného anjela letiaceho stredom neba. Mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. 7 Volal mocným hlasom: "Bojte sa Boha a vzdávajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu; klaňajte sa tomu, kto stvoril nebo i zem, more i pramene vôd." 8 Za ním šiel druhý anjel a volal: "Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom hnevu!" 9 Po nich nasledoval iný, tretí anjel, a volal mocným hlasom: "Kto sa klania Šelme a jej obrazu a dá si urobiť znak na čelo alebo ruku, 10 aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. 11 A dym ich múk bude vystupovať na veky vekov. Nebude oddychu ani vo dne, ani v noci pre tých, čo sa klaňajú Šelme a jej obrazu a prijímajú znak jej mena." 12 V tom je základ vytrvalosti svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša. 13 Potom som počul hlas z neba, ktorý mi hovoril: "Napíš: Blažení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi. Áno, už odteraz, hovorí Duch, si odpočinú od svojich námah, lebo ich skutky idú s nimi." Žatva a vinobranie
14 A videl som, hľa, biely oblak a na oblaku sedel podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. 15 A z chrámu vyšiel iný anjel a volal mocným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: "Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy, žatva na zemi je zrelá." 16 A ten, čo sedel na oblaku, hodil svoj kosák na zem a zem bola zožatá. 17 Potom ďalší anjel vyšiel z chrámu, čo je v nebi, aj on mal ostrý kosák. 18 Ešte iný anjel, ktorý má moc nad ohňom, vyšiel od oltára a zvolal mocným hlasom na toho, čo mal ostrý kosák: "Hoď svoj ostrý kosák a ober strapce vinice zeme, lebo jej hrozná už dozreli!" 19 Vtedy anjel hodil svoj kosák na zem a obral vinicu zeme a hodil do lisu Božieho hnevu, do veľkého lisu. 20 Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vychádzala krv, ktorá siahala až po uzdy koní na tisícšesťsto stadií.