14. kapitola
Baránkov sprievod
1A videl som, hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním bolo stoštyridsaťštyritisíc ľudí, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca. 2A počul som hlas z neba ako hlas veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas, ktorý som počul, znel ako hlas citaristov, keď hrajú na svojich citarách. 3A spievali novú pieseň pred trónom, pred štyrmi Živými a pred starcami. A tú pieseň sa nik nemohol naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. 4To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, sú panicmi. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni boli vykúpení spomedzi ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. 5V ich ústach sa nikdy nenachádzala lož, sú bez škvrny.Anjeli ohlasujú hodinu súdu
6Potom som videl iného anjela letiaceho stredom neba. Mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. 7Volal mocným hlasom: "Bojte sa Boha a vzdávajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu; klaňajte sa tomu, kto stvoril nebo i zem, more i pramene vôd." 8Za ním šiel druhý anjel a volal: "Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom hnevu!" 9Po nich nasledoval iný, tretí anjel, a volal mocným hlasom: "Kto sa klania Šelme a jej obrazu a dá si urobiť znak na čelo alebo ruku, 10aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. 11A dym ich múk bude vystupovať na veky vekov. Nebude oddychu ani vo dne, ani v noci pre tých, čo sa klaňajú Šelme a jej obrazu a prijímajú znak jej mena." 12V tom je základ vytrvalosti svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša. 13Potom som počul hlas z neba, ktorý mi hovoril: "Napíš: Blažení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi. Áno, už odteraz, hovorí Duch, si odpočinú od svojich námah, lebo ich skutky idú s nimi."Žatva a vinobranie
14A videl som, hľa, biely oblak a na oblaku sedel podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. 15A z chrámu vyšiel iný anjel a volal mocným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: "Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy, žatva na zemi je zrelá." 16A ten, čo sedel na oblaku, hodil svoj kosák na zem a zem bola zožatá. 17Potom ďalší anjel vyšiel z chrámu, čo je v nebi, aj on mal ostrý kosák. 18Ešte iný anjel, ktorý má moc nad ohňom, vyšiel od oltára a zvolal mocným hlasom na toho, čo mal ostrý kosák: "Hoď svoj ostrý kosák a ober strapce vinice zeme, lebo jej hrozná už dozreli!" 19Vtedy anjel hodil svoj kosák na zem a obral vinicu zeme a hodil do lisu Božieho hnevu, do veľkého lisu. 20Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vychádzala krv, ktorá siahala až po uzdy koní na tisícšesťsto stadií.