Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

10. kapitola

Blízkosť posledného trestu

1 Videl som iného mocného anjela zostupovať z neba, bol zahalený oblakom, s dúhou nad hlavou, tvár mal ako slnko a nohy ako ohnivé stĺpy.
2 V ruke mal rozvinutý zvitok knihy. Pravou nohou si stal na more, ľavou na zem 3 a zvolal mohutným hlasom, ako keď lev reve. Keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojím hlasom. 4 Keď dohovorilo sedem hromov, chcel som to napísať, ale počul som hlas z neba, ktorý mi hovoril: "Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!" 5 Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravú ruku 6 a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: "Už nie je čas! 7 Ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť, zavŕši sa Božie tajomstvo tak, ako ho oznámil v dobrej zvesti svojim sluhom prorokom."

Prehltnutý zvitok knihy

8 Vtedy hlas, ktorý som už predtým počul z neba, znovu ku mne prehovoril: "Choď, vezmi rozvinutý zvitok knihy z ruky anjela, ktorý stojí na mori a na zemi!"
9 Šiel som k anjelovi a požiadal som ho, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: "Vezmi a zjedz ju! V žalúdku ti bude horká, ale v ústach ti bude sladká ako med." 10 Vzal som knižku z ruky anjela a zjedol som ju. V ústach mi bola sladká ako med, ale keď som ju prehltol, žalúdok mi zhorkol. 11 Tu mi povedali: "Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch."