9. kapitola
Piata trúba
1 A zatrúbil piaty anjel. A videl som hviezdu padnúť z neba na zem. A tá hviezda dostala kľúč od studne priepasti. 2 Otvorila studňu priepasti a odtiaľ vystúpil dym ako dym veľkej pece a zatemnilo sa slnko i obloha od dymu studne. 3 A z toho dymu vyšli na zem kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny. 4 A povedalo sa im, aby neškodili tráve na zemi ani nijakej byline, ani nijakému stromu, ale iba ľuďom, ktorí nemajú na čele Božiu pečať. 5 Dostali rozkaz, aby ich nezabíjali, ale iba trápili päť mesiacov. Bolesť, ktorú spôsobovali, bola ako po pichnutí škorpióna. 6 V tých dňoch ľudia budú hľadať smrť, a nenájdu ju, budú si žiadať zomrieť, a smrť od nich utečie. 7 Tieto kobylky sa podobali koňom vystrojeným do boja, na hlavách mali akoby vence zo zlata a ich tváre vyzerali ako ľudské tváre; 8 ich vlasy ako ženské vlasy a ich zuby boli ako zuby levie. 9 Ich brnenie bolo ako panciere zo železa a zvuk ich krídel bol ako hrkot bojových vozov, ťahaných mnohými koňmi, rútiacich sa do bitky. 10 Chvosty mali so žihadlami podobné škorpiónom a v chvostoch mali moc škodiť ľuďom päť mesiacov. 11 Nad sebou mali kráľa, anjela studne priepasti, ktorý sa po hebrejsky volá Abadon a po grécky má meno Apollyon. 12 Prvé "beda" prešlo a hľa, ešte dve "beda" prichádzajú po ňom. Šiesta trúba
13 A zatrúbil šiesty anjel. Vtedy som počul hlas od štyroch rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom; 14 hovoril šiestemu anjelovi, ktorý mal trúbu: "Odviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat!" 15 A odviazali štyroch anjelov, ktorí tam boli pripravení na túto hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí. 16 A počet ich vojsk bol dvesto miliónov jazdcov; počul som ich počet. 17 V tom videní som takto videl kone a ich jazdcov: brnenie farby ohňa, hyacintové a sírovožlté. Ich kone mali hlavy ako hlavy levov a z tlám koní vychádzal oheň, dym a síra. 18 Vtedy tretina ľudí zahynula týmito troma ranami: ohňom, dymom a sírou, čo vychádzali z ich tlám. 19 Lebo sila koní bola v ich tlamách a v ich chvostoch; lebo ich chvosty sa podobali hadom, mali hlavy a nimi konali nespravodlivosť. 20 A ostatní ľudia, ktorí unikli týmto ranám, nerobili pokánie za skutky svojich rúk, neprestali sa klaňať démonom a modlám zo zlata, striebra, bronzu, kameňa a dreva, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť. 21 Nerobili pokánie ani za svoje vraždy, ani za svoje čarodejníctva, ani za svoje smilstvá, ani za svoje krádeže.