9. kapitola
Piata trúba
1A zatrúbil piaty anjel. A videl som hviezdu padnúť z neba na zem. A tá hviezda dostala kľúč od studne priepasti. 2Otvorila studňu priepasti a odtiaľ vystúpil dym ako dym veľkej pece a zatemnilo sa slnko i obloha od dymu studne. 3A z toho dymu vyšli na zem kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny. 4A povedalo sa im, aby neškodili tráve na zemi ani nijakej byline, ani nijakému stromu, ale iba ľuďom, ktorí nemajú na čele Božiu pečať. 5Dostali rozkaz, aby ich nezabíjali, ale iba trápili päť mesiacov. Bolesť, ktorú spôsobovali, bola ako po pichnutí škorpióna. 6V tých dňoch ľudia budú hľadať smrť, a nenájdu ju, budú si žiadať zomrieť, a smrť od nich utečie. 7Tieto kobylky sa podobali koňom vystrojeným do boja, na hlavách mali akoby vence zo zlata a ich tváre vyzerali ako ľudské tváre; 8ich vlasy ako ženské vlasy a ich zuby boli ako zuby levie. 9Ich brnenie bolo ako panciere zo železa a zvuk ich krídel bol ako hrkot bojových vozov, ťahaných mnohými koňmi, rútiacich sa do bitky. 10Chvosty mali so žihadlami podobné škorpiónom a v chvostoch mali moc škodiť ľuďom päť mesiacov. 11Nad sebou mali kráľa, anjela studne priepasti, ktorý sa po hebrejsky volá Abadon a po grécky má meno Apollyon. 12Prvé "beda" prešlo a hľa, ešte dve "beda" prichádzajú po ňom.Šiesta trúba
13A zatrúbil šiesty anjel. Vtedy som počul hlas od štyroch rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom; 14hovoril šiestemu anjelovi, ktorý mal trúbu: "Odviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat!" 15A odviazali štyroch anjelov, ktorí tam boli pripravení na túto hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí. 16A počet ich vojsk bol dvesto miliónov jazdcov; počul som ich počet. 17V tom videní som takto videl kone a ich jazdcov: brnenie farby ohňa, hyacintové a sírovožlté. Ich kone mali hlavy ako hlavy levov a z tlám koní vychádzal oheň, dym a síra. 18Vtedy tretina ľudí zahynula týmito troma ranami: ohňom, dymom a sírou, čo vychádzali z ich tlám. 19Lebo sila koní bola v ich tlamách a v ich chvostoch; lebo ich chvosty sa podobali hadom, mali hlavy a nimi konali nespravodlivosť. 20A ostatní ľudia, ktorí unikli týmto ranám, nerobili pokánie za skutky svojich rúk, neprestali sa klaňať démonom a modlám zo zlata, striebra, bronzu, kameňa a dreva, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť. 21Nerobili pokánie ani za svoje vraždy, ani za svoje čarodejníctva, ani za svoje smilstvá, ani za svoje krádeže.