90. kapitola
Krehkosť človeka
1Modlitba. Mojžiša, Božieho muža. Pane, ty si bol naším útočišťom z pokolenia na pokolenie. 2Prv, než sa vrchy zrodili, prv, než vznikla zem a vesmír, od večnosti do večnosti si ty, Bože. 3Na tvoj rozkaz ľudia v prach sa obracajú, keď im kážeš: "Vráťte sa späť, deti Adamove!" 4Veď tisíc rokov je pre teba ako včerajší deň: prešla nočná stráž a vytrhol si ich. 5Sme ako sen nad ránom; ako pučiaca tráva: 6za rána sa zelenie a kvitne, podvečer sa skosí a uschýna. 7Keď sa nahneváš, hynieme: tvoje rozhorčenie nás zničí. 8Uprieš svoj pohľad na naše viny, naše tajné hriechy zjavujú sa vo svetle tvojej tváre, 9a tak nám dni plynú pod mrakom tvojho hnevu, naše roky tratia sa ako vzdych. 10Sotva sedemdesiat rokov je dĺžka nášho života a pre mocnejších osemdesiat, no zväčša sú trápením a námahou, rýchlo sa pominú a my odlietame. 11Kto vie zvážiť ťarchu tvojho hnevu a veľkosť tvojho rozhorčenia tak, ako bohabojní ľudia? 12Nauč nás dobre využiť dni nášho života, aby sme dosiahli múdrosť! 13Jahve, vráť sa konečne k nám! Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi! 14Každé ráno nás naplň svojou láskou a budeme plesať a radovať sa po celý život. 15Daj nám dni radosti za dni utrpenia, za roky, keď nás stíhalo nešťastie. 16Ukáž svojim sluhom tvoje mocné skutky a ich deťom tvoju veľkú slávu! 17Nech je s nami priazeň Pána, nášho Boha! Dopraj zdaru našim prácam, daj zdar prácam našich rúk!