90. kapitola
Krehkosť človeka
1 Modlitba. Mojžiša, Božieho muža. Pane, ty si bol naším útočišťom z pokolenia na pokolenie. 2 Prv, než sa vrchy zrodili, prv, než vznikla zem a vesmír, od večnosti do večnosti si ty, Bože. 3 Na tvoj rozkaz ľudia v prach sa obracajú, keď im kážeš: "Vráťte sa späť, deti Adamove!" 4 Veď tisíc rokov je pre teba ako včerajší deň: prešla nočná stráž a vytrhol si ich. 5 Sme ako sen nad ránom; ako pučiaca tráva: 6 za rána sa zelenie a kvitne, podvečer sa skosí a uschýna. 7 Keď sa nahneváš, hynieme: tvoje rozhorčenie nás zničí. 8 Uprieš svoj pohľad na naše viny, naše tajné hriechy zjavujú sa vo svetle tvojej tváre, 9 a tak nám dni plynú pod mrakom tvojho hnevu, naše roky tratia sa ako vzdych. 10 Sotva sedemdesiat rokov je dĺžka nášho života a pre mocnejších osemdesiat, no zväčša sú trápením a námahou, rýchlo sa pominú a my odlietame. 11 Kto vie zvážiť ťarchu tvojho hnevu a veľkosť tvojho rozhorčenia tak, ako bohabojní ľudia? 12 Nauč nás dobre využiť dni nášho života, aby sme dosiahli múdrosť! 13 Jahve, vráť sa konečne k nám! Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi! 14 Každé ráno nás naplň svojou láskou a budeme plesať a radovať sa po celý život. 15 Daj nám dni radosti za dni utrpenia, za roky, keď nás stíhalo nešťastie. 16 Ukáž svojim sluhom tvoje mocné skutky a ich deťom tvoju veľkú slávu! 17 Nech je s nami priazeň Pána, nášho Boha! Dopraj zdaru našim prácam, daj zdar prácam našich rúk!