Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

88. kapitola

Modlitba z hlbín skľúčenosti

1 Pieseň. Žalm. Korachových synov. Pre zbormajstra. V chorobe. V zármutku. Báseň. Domorodca Hemana.
2 Jahve, Bože, spása moja, vo dne v noci k tebe volám. 3 Nech moja modlitba vystúpi k tebe, vypočuj môj hlasitý nárek, 4 lebo som presýtený útrapami, môj život je na prahu smrti. 5 Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, medzi chorých, ktorým niet lieku, 6 pokladajú ma za mŕtveho, čo patrí medzi zabitých, ležiacich v hrobe, o ktorých sa už nestaráš, od ktorých si odtiahol pomocnú ruku. 7 Vrhol si ma do hlbokej priepasti, do tmy a do hlbín. 8 Zaľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, zaplavili ma prívaly tvojho hnevu. Sela 9 Odvrátil si odo mňa všetkých priateľov, zošklivil si ma pred nimi, som ako väzeň, čo nemôže ujsť. 10 Oči mám vpadnuté od utrpenia. Jahve, k tebe volám celý deň, k tebe svoje ruky vystieram. 11 Vari pre mŕtvych budeš konať podivuhodné skutky, či ich tiene vstanú, aby ťa chválili? Sela 12 Či v hrobe budú rozprávať o tvojej láske a o tvojej vernej pomoci v ríši zániku? 13 Či v temnotách vidieť tvoje zázraky a tvoju dokonalosť v kraji zabudnutia? 14 Ale ja ťa, Jahve, prosím o pomoc, každé ráno moja modlitba predstupuje pred teba. 15 Jahve, prečo ma odvrhuješ, prečo mi odieraš svoju priazeň? 16 Od detstva som nešťastný a blízky smrti, hyniem pod ťarchou tvojich úderov. 17 Tvoje rozhorčenie sa prevalilo cezo mňa a tvoje hrozné zásahy ma zničili, 18 po celé dni ma obkľučujú ako záplava, valia sa na mňa zo všetkých strán. 19 Odňal si mi priateľov a druhov, spoločníkom mi zostal tmavý hrob.