77. kapitola
Rozjímanie nad minulosťou Izraela
1 Pre zbormajstra... Jedutunov. Asafov. Žalm. 2 Hlasne volám k Bohu o pomoc, kričím k Bohu a on ma počúva. 3 V deň úzkosti obrátil som sa na Pána, za noci spínal som ruky v modlitbe neúnavne a odmietal som všetku ľudskú útechu. 4 Keď myslím na Boha, vzdychám a keď uvažujem, klesám na duchu. Sela 5 Ani len oka mi nedáš zažmúriť, som rozrušený a neschopný slova. 6 Premýšľam o zašlých časoch, rozpomínam sa na dávne roky. 7 Za nocí mi to znie ako refrén mysľou, hĺbam a v duchu sa pýtam: 8 Či nás Pán zavrhol navždy a nikdy nám už neprejaví priazeň? 9 Či nás prestal milovať a nesplnené zostanú jeho sľuby, ktoré dal predošlým pokoleniam? 10 Zabudol Boh na svoje milosrdenstvo a hnev mu zatvoril srdce? Sela 11 Povedal som si: "Trápi ma, že Najvyšší teraz celkom inak koná!" 12 Spomínam si na veľké skutky Jahveho, mám na mysli tvoje dávne zázračné činy, 13 zamýšľam sa nad tvojimi dielami, uvažujem o všetkom, čo si učinil. 14 Bože, ty robíš všetko sväto, ktoré božstvo je také veľké ako náš Boh? 15 Bože, ty jediný robíš zázraky, ty si ukázal národom svoju moc, 16 svojou rukou si vyslobodil svoj ľud, potomkov vyvoleného národa. Sela 17 Uzreli ťa vody, Bože, uzreli ťa vody a rozvlnili sa, morské hlbiny sa rozvírili. 18 Mračná vychrlili prúdy vôd, v oblakoch duneli hromy a blesky križovali oblohu. 19 Hromobitie rachotilo v povíchrici, tvoje blesky ožarovali celý svet a zem sa hýbala a triasla. 20 Tvoja cesta viedla cez more, tvoj chodník cez šíre vody a tvoje stopy nebolo vidno. 21 Viedol si svoj ľud ako ovečky Mojžišovou a Áronovou rukou.