77. kapitola
Rozjímanie nad minulosťou Izraela
1Pre zbormajstra... Jedutunov. Asafov. Žalm. 2Hlasne volám k Bohu o pomoc, kričím k Bohu a on ma počúva. 3V deň úzkosti obrátil som sa na Pána, za noci spínal som ruky v modlitbe neúnavne a odmietal som všetku ľudskú útechu. 4Keď myslím na Boha, vzdychám a keď uvažujem, klesám na duchu. Sela 5Ani len oka mi nedáš zažmúriť, som rozrušený a neschopný slova. 6Premýšľam o zašlých časoch, rozpomínam sa na dávne roky. 7Za nocí mi to znie ako refrén mysľou, hĺbam a v duchu sa pýtam: 8Či nás Pán zavrhol navždy a nikdy nám už neprejaví priazeň? 9Či nás prestal milovať a nesplnené zostanú jeho sľuby, ktoré dal predošlým pokoleniam? 10Zabudol Boh na svoje milosrdenstvo a hnev mu zatvoril srdce? Sela 11Povedal som si: "Trápi ma, že Najvyšší teraz celkom inak koná!" 12Spomínam si na veľké skutky Jahveho, mám na mysli tvoje dávne zázračné činy, 13zamýšľam sa nad tvojimi dielami, uvažujem o všetkom, čo si učinil. 14Bože, ty robíš všetko sväto, ktoré božstvo je také veľké ako náš Boh? 15Bože, ty jediný robíš zázraky, ty si ukázal národom svoju moc, 16svojou rukou si vyslobodil svoj ľud, potomkov vyvoleného národa. Sela 17Uzreli ťa vody, Bože, uzreli ťa vody a rozvlnili sa, morské hlbiny sa rozvírili. 18Mračná vychrlili prúdy vôd, v oblakoch duneli hromy a blesky križovali oblohu. 19Hromobitie rachotilo v povíchrici, tvoje blesky ožarovali celý svet a zem sa hýbala a triasla. 20Tvoja cesta viedla cez more, tvoj chodník cez šíre vody a tvoje stopy nebolo vidno. 21Viedol si svoj ľud ako ovečky Mojžišovou a Áronovou rukou.