74. kapitola
Nárek po spustošení Chrámu
1Báseň. Asafova. Prečo si nás, Bože, zavrhol? Je to navždy? Prečo si hnevom zahorel na svoje ovečky? 2Rozpamätaj sa na ľud, ktorý si oddávna prijal za svoj, na ľud, ktorý si vykúpil, aby patril tebe, pamätaj na vrch Sion, kde je tvoje sídlo! 3Zájdi si medzi tie prastaré zrúcaniny: nepriateľ spustošil všetko vo svätyni. 4Rev nepriateľov rozliehal sa tvojím svätým miestom, svoje odznaky vztýčili v ňom na znak víťazstva. 5Rozváľali všetko ako drevorubači, čo sa v lese rozháňajú sekerou, 6vytrhali rezbárske ozdoby, roztrieskali ich sekerami a topormi. 7Podpálili tvoju svätyňu, znesvätili tvoj chrám a zrovnali ho so zemou. 8Povedali si: "Úplne ich vyhubme!" A po krajine spálili bohoslužobné stánky. 9Prestali už u nás Božie znamenia, nemáme prorokov a nikto z nás nevie, dokiaľ to potrvá. 10Bože, dokedy nepriateľ bude sa posmievať? Neustále bude protivník hanobiť tvoje meno? 11Prečo odťahuješ svoju pravicu, prečo sa na to nečinne pozeráš? 12Ale ty, Bože, ty si kráľom od vekov, ty, víťazný osloboditeľ sveta, 13svojou silou rozdvojil si more, rozdrúzgal si hlavy morským obludám, 14roztrieskal si hlavy Leviatanovi a hodil si ho za pokrm žralokom. 15Dal si vyprýštiť prameňom a bystrinám a vysušil si rieky bohaté na vodu. 16Tebe patrí deň a tvoja je noc, ty si stvoril mesiac a slnko, 17ty si ustálil zemské oblasti, ty si ustálil leto a zimu. 18Rozpamätaj sa, Jahve, na rúhanie nepriateľa, na urážky, ktorými ťa zahŕňa divošské plemeno. 19Nevydávaj dravcom svoju holubicu, nezabudni navždy na svojich trpiacich sluhov. 20Pamätaj na svoju zmluvu, lebo z každého kúta zeme číha násilenstvo. 21Nech utláčaný neodchádza s hanbou, nech biedni a ubití chvália tvoje meno! 22Vstaň, Bože, ujmi sa svojej veci, pamätaj, ako ťa hlupáci denne urážajú, 23nezabúdaj na krik tvojich odporcov, stále rastúci rev tvojich protivníkov.