Predchádzajúca kapitola

74. kapitola

Nárek po spustošení Chrámu

1 Báseň. Asafova. Prečo si nás, Bože, zavrhol? Je to navždy? Prečo si hnevom zahorel na svoje ovečky?
2 Rozpamätaj sa na ľud, ktorý si oddávna prijal za svoj, na ľud, ktorý si vykúpil, aby patril tebe, pamätaj na vrch Sion, kde je tvoje sídlo! 3 Zájdi si medzi tie prastaré zrúcaniny: nepriateľ spustošil všetko vo svätyni. 4 Rev nepriateľov rozliehal sa tvojím svätým miestom, svoje odznaky vztýčili v ňom na znak víťazstva. 5 Rozváľali všetko ako drevorubači, čo sa v lese rozháňajú sekerou, 6 vytrhali rezbárske ozdoby, roztrieskali ich sekerami a topormi. 7 Podpálili tvoju svätyňu, znesvätili tvoj chrám a zrovnali ho so zemou. 8 Povedali si: "Úplne ich vyhubme!" A po krajine spálili bohoslužobné stánky. 9 Prestali už u nás Božie znamenia, nemáme prorokov a nikto z nás nevie, dokiaľ to potrvá. 10 Bože, dokedy nepriateľ bude sa posmievať? Neustále bude protivník hanobiť tvoje meno? 11 Prečo odťahuješ svoju pravicu, prečo sa na to nečinne pozeráš? 12 Ale ty, Bože, ty si kráľom od vekov, ty, víťazný osloboditeľ sveta, 13 svojou silou rozdvojil si more, rozdrúzgal si hlavy morským obludám, 14 roztrieskal si hlavy Leviatanovi a hodil si ho za pokrm žralokom. 15 Dal si vyprýštiť prameňom a bystrinám a vysušil si rieky bohaté na vodu. 16 Tebe patrí deň a tvoja je noc, ty si stvoril mesiac a slnko, 17 ty si ustálil zemské oblasti, ty si ustálil leto a zimu. 18 Rozpamätaj sa, Jahve, na rúhanie nepriateľa, na urážky, ktorými ťa zahŕňa divošské plemeno. 19 Nevydávaj dravcom svoju holubicu, nezabudni navždy na svojich trpiacich sluhov. 20 Pamätaj na svoju zmluvu, lebo z každého kúta zeme číha násilenstvo. 21 Nech utláčaný neodchádza s hanbou, nech biedni a ubití chvália tvoje meno! 22 Vstaň, Bože, ujmi sa svojej veci, pamätaj, ako ťa hlupáci denne urážajú, 23 nezabúdaj na krik tvojich odporcov, stále rastúci rev tvojich protivníkov.