57. kapitola
Uprostred „levov“
1Pre zbormajstra. "Nenič." Dávidov. Polohlasom. Keď utekal pred Šaulom do jaskyne. 2Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa, lebo u teba hľadám úkryt; hľadám úkryt v tôni tvojich krídel, kým sa pohroma nepreženie. 3Volám k Bohu, k Najvyššiemu, k Bohu, ktorý ma zahrnuje svojou priazňou. 4Boh mi zošle z neba svoju pomoc a zachráni ma, zahanbí svojich prenasledovateľov. Sela Boh mi prejaví svoju vernú lásku. 5Bývam medzi levmi, čo požierajú ľudí, za zuby majú kopije a šípy a za jazyky nabrúsené meče. 6Bože, ukáž sa vysoko na nebi, nech tvoja sláva zažiari nad celou zemou! 7Nachystali mi sieť, aby ma chytili, ale ja som sa jej vyhol, vykopali jamu na mojom chodníku a sami do nej popadali. Sela 8Moje srdce je pokojné, Bože môj, srdce moje je pokojné, budem ti hrať a spievať. 9Teda hor’ sa, duch môj, rozozvuč sa, harfa a citara, zobudíme rannú zoru! 10Budem ťa chváliť pred národmi, Bože, uprostred ľudu budem ti spievať, 11lebo tvoja láska siaha až po nebesia a tvoja pravda až po oblaky. 12Bože, ukáž sa vysoko na nebi, nech tvoja sláva zažiari nad celou zemou!