Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

57. kapitola

Uprostred „levov“

1 Pre zbormajstra. "Nenič." Dávidov. Polohlasom. Keď utekal pred Šaulom do jaskyne.
2 Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa, lebo u teba hľadám úkryt; hľadám úkryt v tôni tvojich krídel, kým sa pohroma nepreženie. 3 Volám k Bohu, k Najvyššiemu, k Bohu, ktorý ma zahrnuje svojou priazňou. 4 Boh mi zošle z neba svoju pomoc a zachráni ma, zahanbí svojich prenasledovateľov. Sela Boh mi prejaví svoju vernú lásku. 5 Bývam medzi levmi, čo požierajú ľudí, za zuby majú kopije a šípy a za jazyky nabrúsené meče. 6 Bože, ukáž sa vysoko na nebi, nech tvoja sláva zažiari nad celou zemou! 7 Nachystali mi sieť, aby ma chytili, ale ja som sa jej vyhol, vykopali jamu na mojom chodníku a sami do nej popadali. Sela 8 Moje srdce je pokojné, Bože môj, srdce moje je pokojné, budem ti hrať a spievať. 9 Teda hor’ sa, duch môj, rozozvuč sa, harfa a citara, zobudíme rannú zoru! 10 Budem ťa chváliť pred národmi, Bože, uprostred ľudu budem ti spievať, 11 lebo tvoja láska siaha až po nebesia a tvoja pravda až po oblaky. 12 Bože, ukáž sa vysoko na nebi, nech tvoja sláva zažiari nad celou zemou!