55. kapitola
Modlitba ohováraného
1Pre zbormajstra. Na strunových nástrojoch. Báseň. Dávidova. 2Bože, vypočuj moju modlitbu, neskrývaj sa pred mojou úpenlivou prosbou! 3Venuj mi pozornosť a vypočuj ma, lebo starosti mi nedajú pokoja. 4Zdesený som hrozbami nepriateľov, vreskom bezbožníkov, lebo ma obviňujú zo zločinov, zúrivo ma osočujú. 5Srdce sa mi zviera úzkosťou, prepadol ma smrteľný strach, 6Hrôza a des ma zachvátili, chvejem sa na celom tele. 7Vravím si: "Keby som mal krídla ako holubica, odletel by som si odpočinúť, 8zaletel by som ďaleko, našiel si útulok v samote; Sela 9vyhľadal si zátišie pred zúrivým víchrom, 10pred ničiacou búrkou, Bože, pred jedovatými jazykmi záškodníkov." Vidím násilenstvá a spory v meste, 11dňom a nocou sa plížia po jeho hradbách a vnútri vládne bezprávie a útlak. 12Všade sa šíri rozvrat a z ulíc nezmizne vydieračstvo a podvod. 13Keby ma tupil môj protivník, vedel by som to zniesť; keby povstal proti mne nepriateľ, vedel by som sa pred ním skryť. 14Ale to si ty, môj spoločník, môj dôverný priateľ, 15s ktorým ma spájala úprimná srdečnosť, spolu sme chodievali v sprievode do chrámu! 16Nech ich skosí smrť, nech padnú do pekla zaživa, lebo zloba sa zapelešila v ich srdciach i rodinách! 17Ale ja sa k Bohu obraciam o pomoc, Jahve ma zachráni. 18Keď sa modlím ráno, napoludnie, večer, bedákam a vzlykám, 19zachráni ma a vráti mi pokoj, hoci na mňa dorážajú početní protivníci, 20ako diví kočovníci východných stepí, čo prísahy neplnia a Boha sa neboja. 21Títo ľudia dvíhajú zbraň proti tým, s ktorými uzavreli mier, rušia dané slovo. 22Ich reč je hladšia ako maslo, ale v mysli stroja vojnu; ich slová tečú ako olej, ale sú to vytasené meče! 23Ty však Jahvemu poruč, čo ťa trápi, a on ťa podoprie, nikdy nedovolí, aby spravodlivý tápal v neistote. 24Bože, zmeť ich do tmavého hrobu! Zákerní vrahovia zahynú v kvete života. Ale ja pevne dúfam v teba, Bože!