Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

55. kapitola

Modlitba ohováraného

1 Pre zbormajstra. Na strunových nástrojoch. Báseň. Dávidova.
2 Bože, vypočuj moju modlitbu, neskrývaj sa pred mojou úpenlivou prosbou! 3 Venuj mi pozornosť a vypočuj ma, lebo starosti mi nedajú pokoja. 4 Zdesený som hrozbami nepriateľov, vreskom bezbožníkov, lebo ma obviňujú zo zločinov, zúrivo ma osočujú. 5 Srdce sa mi zviera úzkosťou, prepadol ma smrteľný strach, 6 Hrôza a des ma zachvátili, chvejem sa na celom tele. 7 Vravím si: "Keby som mal krídla ako holubica, odletel by som si odpočinúť, 8 zaletel by som ďaleko, našiel si útulok v samote; Sela 9 vyhľadal si zátišie pred zúrivým víchrom, 10 pred ničiacou búrkou, Bože, pred jedovatými jazykmi záškodníkov." Vidím násilenstvá a spory v meste, 11 dňom a nocou sa plížia po jeho hradbách a vnútri vládne bezprávie a útlak. 12 Všade sa šíri rozvrat a z ulíc nezmizne vydieračstvo a podvod. 13 Keby ma tupil môj protivník, vedel by som to zniesť; keby povstal proti mne nepriateľ, vedel by som sa pred ním skryť. 14 Ale to si ty, môj spoločník, môj dôverný priateľ, 15 s ktorým ma spájala úprimná srdečnosť, spolu sme chodievali v sprievode do chrámu! 16 Nech ich skosí smrť, nech padnú do pekla zaživa, lebo zloba sa zapelešila v ich srdciach i rodinách! 17 Ale ja sa k Bohu obraciam o pomoc, Jahve ma zachráni. 18 Keď sa modlím ráno, napoludnie, večer, bedákam a vzlykám, 19 zachráni ma a vráti mi pokoj, hoci na mňa dorážajú početní protivníci, 20 ako diví kočovníci východných stepí, čo prísahy neplnia a Boha sa neboja. 21 Títo ľudia dvíhajú zbraň proti tým, s ktorými uzavreli mier, rušia dané slovo. 22 Ich reč je hladšia ako maslo, ale v mysli stroja vojnu; ich slová tečú ako olej, ale sú to vytasené meče! 23 Ty však Jahvemu poruč, čo ťa trápi, a on ťa podoprie, nikdy nedovolí, aby spravodlivý tápal v neistote. 24 Bože, zmeť ich do tmavého hrobu! Zákerní vrahovia zahynú v kvete života. Ale ja pevne dúfam v teba, Bože!