49. kapitola
Márnosť bohatstva
1 Pre zbormajstra. Korachových synov. Žalm. 2 Čujte, všetky národy, načúvajte všetci obyvatelia zeme, 3 prostí i vznešení, bohatí i chudobní! 4 Poviem vám múdre slová, rozumné myšlienky svojho srdca. 5 Zamyslím sa nad príslovím a za sprievodu harfy vysvetlím svoju hádanku. 6 Prečo sa mám strachovať v zlých časoch, obklopený zlobou záškodníkov, 7 ktorí sa spoliehajú na svoje bohatstvo a chvastajú sa svojím majetkom? 8 Nikto nemôže vykúpiť seba samého, nik nevládze zaplatiť Bohu výkupné za svoj život, 9 lebo cena ľudského života je príliš vysoká a nikto nebude stačiť, 10 aby žil naveky a neuzrel hrob. 11 Lebo vidí, že aj múdri zomierajú; tak isto hynú blázon i hlupák a svoje bohatstvá nechávajú iným. 12 Hrob je ich večným domovom, ich príbytkom z pokolenia na pokolenie, hoci by zeme pomenovali svojimi menami. 13 Nechápe to človek, kým je v blahobyte, je ako zviera, ktoré uhynie. 14 Taký je údel tých, čo si príliš dôverujú, tak skončia tí, čo sa im slovami líškajú: Sela 15 ako črieda oviec ženú sa do ríše smrti, smrť je ich pastierom. Rútia sa rovno do hrobu, čoskoro pominie ich krása a podsvetie bude ich príbytkom. 16 Ale mňa sám Boh vyslobodí, vytrhne ma z pazúrov podsvetia. Sela 17 Netráp sa zbytočne, keď niekto bohatne, keď rastie majetok jeho domu, 18 keď zomrie, nič nevezme so sebou, nepôjde s ním jeho bohatstvo. 19 Hoci si zaživa lichotil: "Ľudia ťa chvália pre tvoje úspechy," 20 predsa sa pripojí k svojim mŕtvym predkom, ktorí už nikdy neuvidia svetlo. 21 Nechápe to človek, kým je v blahobyte, je ako zviera, ktoré uhynie.