49. kapitola
Márnosť bohatstva
1Pre zbormajstra. Korachových synov. Žalm. 2Čujte, všetky národy, načúvajte všetci obyvatelia zeme, 3prostí i vznešení, bohatí i chudobní! 4Poviem vám múdre slová, rozumné myšlienky svojho srdca. 5Zamyslím sa nad príslovím a za sprievodu harfy vysvetlím svoju hádanku. 6Prečo sa mám strachovať v zlých časoch, obklopený zlobou záškodníkov, 7ktorí sa spoliehajú na svoje bohatstvo a chvastajú sa svojím majetkom? 8Nikto nemôže vykúpiť seba samého, nik nevládze zaplatiť Bohu výkupné za svoj život, 9lebo cena ľudského života je príliš vysoká a nikto nebude stačiť, 10aby žil naveky a neuzrel hrob. 11Lebo vidí, že aj múdri zomierajú; tak isto hynú blázon i hlupák a svoje bohatstvá nechávajú iným. 12Hrob je ich večným domovom, ich príbytkom z pokolenia na pokolenie, hoci by zeme pomenovali svojimi menami. 13Nechápe to človek, kým je v blahobyte, je ako zviera, ktoré uhynie. 14Taký je údel tých, čo si príliš dôverujú, tak skončia tí, čo sa im slovami líškajú: Sela 15ako črieda oviec ženú sa do ríše smrti, smrť je ich pastierom. Rútia sa rovno do hrobu, čoskoro pominie ich krása a podsvetie bude ich príbytkom. 16Ale mňa sám Boh vyslobodí, vytrhne ma z pazúrov podsvetia. Sela 17Netráp sa zbytočne, keď niekto bohatne, keď rastie majetok jeho domu, 18keď zomrie, nič nevezme so sebou, nepôjde s ním jeho bohatstvo. 19Hoci si zaživa lichotil: "Ľudia ťa chvália pre tvoje úspechy," 20predsa sa pripojí k svojim mŕtvym predkom, ktorí už nikdy neuvidia svetlo. 21Nechápe to človek, kým je v blahobyte, je ako zviera, ktoré uhynie.