42. kapitola
Nárek Levitu vo vyhnanstve
1Pre zbormajstra. Báseň. Korachových synov. 2Ako jeleň dychtí po bystrinách, tak moja duša túži po tebe, Bože. 3Moja duša smädí po Bohu, po živom Bohu. Kedy prídem k nemu a predstavím sa pred Božiu tvár? 4Slzy sú mi pokrmom dňom i nocou, keď sa ma celý deň vypytujú: "Kde je tvoj Boh?" 5Srdce mi puká, keď si spomínam, ako som kráčal v sprievode veriacich do Božieho chrámu za radostného spevu jasajúcich pútnikov. 6Duša moja, čo si taká smutná, prečo sa znepokojuješ? Dúfaj v Boha! Ešte ho budem oslavovať, svojho záchrancu a svojho Boha! 7Srdce mi puká, keď si spomínam na teba, ako z prameňa Jordánu z chermonských hôr, cez vrch Micar; 8hlbine sa hlbina ozýva hukotom tvojich vodopádov a všetky tvoje vlny, všetky tvoje príboje sa valia nado mnou! 9Jahve ma zahrnuje svojou láskou vo dne i v noci, na pery mi vkladá oslavnú pieseň, modlitbu k Bohu môjho života. 10Obraciam sa na Boha, svojho ochrancu: "Prečo na mňa zabúdaš, prečo mám chodiť zronený, sužovaný nepriateľom?" 11Nepriatelia ma tupia, až som celý zdrvený a celý deň sa ma vypytujú: "Kde je tvoj Boh?" 12Duša moja, čo si taká smutná, prečo sa znepokojuješ? Dúfaj v Boha! Ešte ho budem oslavovať, svojho záchrancu a svojho Boha!