42. kapitola
Nárek Levitu vo vyhnanstve
1 Pre zbormajstra. Báseň. Korachových synov. 2 Ako jeleň dychtí po bystrinách, tak moja duša túži po tebe, Bože. 3 Moja duša smädí po Bohu, po živom Bohu. Kedy prídem k nemu a predstavím sa pred Božiu tvár? 4 Slzy sú mi pokrmom dňom i nocou, keď sa ma celý deň vypytujú: "Kde je tvoj Boh?" 5 Srdce mi puká, keď si spomínam, ako som kráčal v sprievode veriacich do Božieho chrámu za radostného spevu jasajúcich pútnikov. 6 Duša moja, čo si taká smutná, prečo sa znepokojuješ? Dúfaj v Boha! Ešte ho budem oslavovať, svojho záchrancu a svojho Boha! 7 Srdce mi puká, keď si spomínam na teba, ako z prameňa Jordánu z chermonských hôr, cez vrch Micar; 8 hlbine sa hlbina ozýva hukotom tvojich vodopádov a všetky tvoje vlny, všetky tvoje príboje sa valia nado mnou! 9 Jahve ma zahrnuje svojou láskou vo dne i v noci, na pery mi vkladá oslavnú pieseň, modlitbu k Bohu môjho života. 10 Obraciam sa na Boha, svojho ochrancu: "Prečo na mňa zabúdaš, prečo mám chodiť zronený, sužovaný nepriateľom?" 11 Nepriatelia ma tupia, až som celý zdrvený a celý deň sa ma vypytujú: "Kde je tvoj Boh?" 12 Duša moja, čo si taká smutná, prečo sa znepokojuješ? Dúfaj v Boha! Ešte ho budem oslavovať, svojho záchrancu a svojho Boha!