41. kapitola
Modlitba opusteného chorého
1Pre zbormajstra. Žalm. Dávidov. 2Šťastný človek, ktorý sa ujíma slabého, Jahve mu pomôže v deň nešťastia, 3ochráni ho a zachová nažive, šťastným ho urobí na zemi, nevydá ho napospas nepriateľom, 4Jahve ho posilní na lôžku bolesti i zdravie mu prinavráti. 5Volám: "Jahve, zmiluj sa nado mnou, uzdrav ma! Zhrešil som proti tebe." 6Moji nepriatelia mi želajú zlé: "Kedy už zomrie a jeho rod zanikne?" 7Kto ma príde navštíviť, tára prázdne reči, vyzvedá sa na moje ťažkosti, a len čo vyjde von, všade o nich hovorí. 8Tí, čo ma nenávidia, si šepkajú o mne a predvídajú to najhoršie: 9"Stihla ho zhubná choroba, veru už nevstane zo svojho lôžka." 10Ešte i môj priateľ, ktorému som dôveroval, čo jedával pri mojom stole, dáva mi kopance. 11Ale ty, Jahve, zľutuj sa nado mnou, pomôž mi vstať a všetko im odplatím. 12Z toho poznám, že ma miluješ, ak môj nepriateľ nado mnou nezvíťazí. 13Ty sa ma ujímaš, lebo som nevinný, navždy ma postavíš pred svoju tvár. 14Jahve, Boh Izraela, nech je oslávený na večné veky. Amen. Amen.