17. kapitola
Volanie nevinného
1 Modlitba. Dávidova. Jahve, vypočuj moju spravodlivú prosbu, všimni si moje úpenlivé volanie! Načúvaj mojej modlitbe, lebo niet klamu na mojich perách. 2 Od teba nech vyjde rozsudok nado mnou, lebo ty vidíš, kde je pravda. 3 Srdce mi preskúmaj, prekvap ma za noci, ohňom ma preskúšaj, a zloby nenájdeš. 4 Neprevinil som sa rečami, ako mnohí majú vo zvyku. Podľa tvojich slov vyhýbam sa cestám násilníkov. 5 Pevne som sa držal svojej cesty a nikdy som nevybočil. 6 Bože môj, vzývam ťa, odpovedz mi, nakloň sa ku mne, vypočuj moje slová! 7 Ukáž mi svoju predivnú lásku, veď ty chrániš pred nepriateľmi všetkých, čo sa zverili tvojej moci. 8 Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tieni svojich krídel 9 pred zúrivým útokom bezbožníkov. Zaťatí nepriatelia ma obklopujú, 10 srdcia majú bezcitné, rozprávajú povýšene. 11 Napredujú, obkľučujú ma, očami sliedia, ako ma zraziť k zemi. 12 Podobajú sa levovi, čo striehne na korisť, levíčaťu, čo číha z úkrytu. 13 Povstaň, Jahve, postav sa mu do cesty, zraz ho, svojím mečom vysloboď ma od bezbožníka! 14 Svojou rukou, Jahve, zachráň ma pred smrteľníkmi, zmárni ich zo sveta v najlepšom veku, keď sú presýtení dobrými vecami, obklopení početným potomstvom a veľkým bohatstvom, ktoré nechávajú svojim deťom! 15 Ale ja, ako je spravodlivé, uzriem tvoju tvár, a keď sa znovu prebudím, šťastím ma naplní tvoja prítomnosť.