17. kapitola
Volanie nevinného
1Modlitba. Dávidova. Jahve, vypočuj moju spravodlivú prosbu, všimni si moje úpenlivé volanie! Načúvaj mojej modlitbe, lebo niet klamu na mojich perách. 2Od teba nech vyjde rozsudok nado mnou, lebo ty vidíš, kde je pravda. 3Srdce mi preskúmaj, prekvap ma za noci, ohňom ma preskúšaj, a zloby nenájdeš. 4Neprevinil som sa rečami, ako mnohí majú vo zvyku. Podľa tvojich slov vyhýbam sa cestám násilníkov. 5Pevne som sa držal svojej cesty a nikdy som nevybočil. 6Bože môj, vzývam ťa, odpovedz mi, nakloň sa ku mne, vypočuj moje slová! 7Ukáž mi svoju predivnú lásku, veď ty chrániš pred nepriateľmi všetkých, čo sa zverili tvojej moci. 8Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tieni svojich krídel 9pred zúrivým útokom bezbožníkov. Zaťatí nepriatelia ma obklopujú, 10srdcia majú bezcitné, rozprávajú povýšene. 11Napredujú, obkľučujú ma, očami sliedia, ako ma zraziť k zemi. 12Podobajú sa levovi, čo striehne na korisť, levíčaťu, čo číha z úkrytu. 13Povstaň, Jahve, postav sa mu do cesty, zraz ho, svojím mečom vysloboď ma od bezbožníka! 14Svojou rukou, Jahve, zachráň ma pred smrteľníkmi, zmárni ich zo sveta v najlepšom veku, keď sú presýtení dobrými vecami, obklopení početným potomstvom a veľkým bohatstvom, ktoré nechávajú svojim deťom! 15Ale ja, ako je spravodlivé, uzriem tvoju tvár, a keď sa znovu prebudím, šťastím ma naplní tvoja prítomnosť.