139. kapitola
Pocta vševediacemu
1Pre zbormajstra. Dávidov. Žalm. Jahve, ty vidíš do môjho srdca a poznáš ma. 2Či si sadám a či vstávam, ty o tom vieš. Všetky moje snahy poznáš zďaleka. 3Vidíš, či pracujem alebo odpočívam, vieš o všetkom, čo robím. 4Ešte som ani ústa neotvoril a ty, Jahve, už vieš, čo chcem povedať. 5Obklopuješ ma zo všetkých strán a vystieraš na mňa svoju ruku. 6Pre mňa je úžasné také poznanie, príliš vysoké a nepochopiteľné. 7Kam by som mohol ujsť od tvojho ducha, kam utiecť z tvojej prítomnosti? 8Keby som vystúpil na nebo, ty si tam, keby som si ľahol v ríši mŕtvych, aj tam si. 9Keby som vzal krídla rannej zory a usadil sa ďaleko na západe, 10aj tam ma tvoja ruka nájde, pevne ma zachytí tvoja pravica. 11Keby som si povedal: "Nech ma tma ukryje a noc ma obtočí namiesto dňa, 12pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc ti svieti ako deň. Tebe tma i svetlo sú jedno. 13Ty si utvoril moje telo a moju dušu, utkal si ma v matkinom živote. 14Oslavujem ťa za toľké zázraky: podivuhodný som ja, podivuhodné tvoje diela! Ty si ma dokonale poznal. 15Moje telo nebolo tajomstvom pre teba, keď som bol v skrytosti stvárňovaný, utkaný v matkinom živote. 16Videl si moje údy ešte beztvárne, všetko bolo predom zapísané v tvojej knihe, deň za dňom sa rozvíjali, ani jeden nezaostal. 17Bože, ťažké sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský! 18Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako zrniek piesku! Aby som im prišiel na koniec, moje roky by sa museli rovnať tvojimi. 19Bože, kiež by si pobil bezbožníkov! Vzdiaľte sa odo mňa, krvilační ľudia! 20Rozprávajú o tebe zákerne, zločinne sa proti tebe búria. 21Jahve, ako nenávidím tých, čo teba nenávidia, ako pohŕdam tými, čo ti odporujú! 22Nenávidím ich z celého srdca, pokladám ich za svojich nepriateľov. 23Bože, skúmaj ma a poznaj moje srdce, skúšaj ma a prever moje myšlienky! 24Ak nájdeš vo mne niečo nesprávne, priveď ma na večne správnu cestu!