139. kapitola
Pocta vševediacemu
1 Pre zbormajstra. Dávidov. Žalm. Jahve, ty vidíš do môjho srdca a poznáš ma. 2 Či si sadám a či vstávam, ty o tom vieš. Všetky moje snahy poznáš zďaleka. 3 Vidíš, či pracujem alebo odpočívam, vieš o všetkom, čo robím. 4 Ešte som ani ústa neotvoril a ty, Jahve, už vieš, čo chcem povedať. 5 Obklopuješ ma zo všetkých strán a vystieraš na mňa svoju ruku. 6 Pre mňa je úžasné také poznanie, príliš vysoké a nepochopiteľné. 7 Kam by som mohol ujsť od tvojho ducha, kam utiecť z tvojej prítomnosti? 8 Keby som vystúpil na nebo, ty si tam, keby som si ľahol v ríši mŕtvych, aj tam si. 9 Keby som vzal krídla rannej zory a usadil sa ďaleko na západe, 10 aj tam ma tvoja ruka nájde, pevne ma zachytí tvoja pravica. 11 Keby som si povedal: "Nech ma tma ukryje a noc ma obtočí namiesto dňa, 12 pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc ti svieti ako deň. Tebe tma i svetlo sú jedno. 13 Ty si utvoril moje telo a moju dušu, utkal si ma v matkinom živote. 14 Oslavujem ťa za toľké zázraky: podivuhodný som ja, podivuhodné tvoje diela! Ty si ma dokonale poznal. 15 Moje telo nebolo tajomstvom pre teba, keď som bol v skrytosti stvárňovaný, utkaný v matkinom živote. 16 Videl si moje údy ešte beztvárne, všetko bolo predom zapísané v tvojej knihe, deň za dňom sa rozvíjali, ani jeden nezaostal. 17 Bože, ťažké sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský! 18 Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako zrniek piesku! Aby som im prišiel na koniec, moje roky by sa museli rovnať tvojimi. 19 Bože, kiež by si pobil bezbožníkov! Vzdiaľte sa odo mňa, krvilační ľudia! 20 Rozprávajú o tebe zákerne, zločinne sa proti tebe búria. 21 Jahve, ako nenávidím tých, čo teba nenávidia, ako pohŕdam tými, čo ti odporujú! 22 Nenávidím ich z celého srdca, pokladám ich za svojich nepriateľov. 23 Bože, skúmaj ma a poznaj moje srdce, skúšaj ma a prever moje myšlienky! 24 Ak nájdeš vo mne niečo nesprávne, priveď ma na večne správnu cestu!