106. kapitola
Vyznanie národa
1Aleluja. Vzdávajte vďaky Jahvemu, lebo je dobrý, lebo jeho láska trvá naveky. 2Kto môže vyrozprávať všetky Jahveho skutky, kto môže rozhlásiť všetku jeho chválu? 3Šťastní sú tí, čo zachovávajú zákon a vždy si počínajú správne. 4Jahve, pamätaj na mňa z lásky k svojmu ľudu, navštív ma svojou spásnou pomocou, 5aby som aj ja zakúsil šťastie tvojich vyvolených, mal účasť na radostiach tvojho ľudu, hrdý na tvoje dedičstvo. 6Zhrešili sme ako naši otcovia, konali sme nesprávne, žili sme bezbožne. 7Naši otcovia v Egypte nepochopili tvoje zázraky, zabudli na tvoju zhovievavú lásku a vzbúrili sa pri mori, pri Trstinovom mori. 8Ale on ich zachránil, ako bol prisľúbil, a tak im ukázal svoju veľkú moc. 9Pohrozil Trstinovému moru a vyschlo, previedol svoj ľud hlbinami ako po stepi, 10zachránil ich z rúk nepriateľa, vyslobodil ich z moci protivníka. 11Vody zaliali ich prenasledovateľov a nikto z nich neostal nažive. 12Konečne uverili jeho sľubom a spievali mu chválospevy. 13No čoskoro zabudli, čo pre nich urobil, a nečakali s dôverou na jeho rady. 14Ich žiadostivosť na púšti bola nenásytná, na pustatine pokúšali Božiu trpezlivosť. 15Dal im, čo žiadali, ale zoslal na nich hroznú chorobu. 16V tábore žiarlili na Mojžiša a na Árona, ktorý bol zasvätený Jahvemu. 17Otvorila sa zem, pohltila buriča Datana a pochovala Abirama a jeho zberbu, 18oheň vzplanul proti ich tlupe, plamene strávili odpadlíkov. 19Na Chorebe si urobili zlaté teľa a klaňali sa uliatej soche, 20zamenili slávneho Boha za modlu býka, čo žerie trávu. 21Zabudli na Boha, ktorý ich zachránil a vykonal pre nich veľké divy v Egypte, 22zázraky v Chamovej krajine, úžasné činy pri Trstinovom mori. 23Už sa rozhodoval, že ich zničí, ale Mojžiš, jeho vyvolený, hodil sa pred neho, aby odvrátil jeho hnev, a Boh ich nezničil. 24Pohŕdali utešenou zemou, lebo neverili jeho slovám. 25Vo svojich stanoch šomrali, nechceli počúvať Jahveho hlas. 26Vtedy zdvihol ruku na prísahu, že ich nechá pomrieť na púšti, 27že ich potomkov rozptýli medzi národy a rozhádže ich po celom svete. 28Klaňali sa Baalovi z Peoru a jedli mäso obetované mŕtvym bôžikom. 29Svojimi výčinmi vyvolali Boží hnev a vypukol medzi nimi mor. 30Ale povstal Pinchas a zakročil a mor prestal. 31Toto sa mu pripočítalo ako zásluha z pokolenia na pokolenie, až naveky. 32Rozhorčili Boha pri Vodách sváru a Mojžiš tam bol ich vinou potrestaný, 33lebo natoľko roztrpčili jeho ducha, že vyriekol nerozvážne slová. 34Nevyhubili národy, ako im Jahve rozkázal, 35ale sa pomiešali s pohanmi a osvojili si pohanské zvyky. 36Klaňali sa ich modlám, ktoré sa im stali záhubou. 37Obetovali svojich synov a svoje dcéry pohanským bohom, 38prelievali nevinnú krv, krv vlastných synov a dcér, ktorú obetovali kanaánskym modlám, a krajinu zohavili krvou. 39Poškvrnili sa svojimi skutkami, svojimi činmi zostali Bohu neverníc. 40Preto sa Jahve rozhneval na svoj ľud a jeho vlastný národ sa mu zošklivil; 41vydal ich do rúk pohanom, vládli nad nimi ich protivníci, 42nepriatelia ich utláčali a oni museli otročiť pod ich rukou. 43Boh ich mnoho ráz vyslobodil, no oni sa stále búrili proti nemu a ešte hlbšie klesali do hriechov. 44A predsa, keď ich počul vzdychať a bedákať, so súcitom zhliadol na ich trápenie, 45rozpamätal sa na svoju zmluvu a v nesmiernej láske sa zľutoval nad nimi; 46vzbudil voči nim súcit u tých, čo ich držali v otroctve. 47Vysloboď nás, Jahve, náš Bože, a vyveď nás z pohanských národov, aby sme mohli ďakovať tvojmu svätému menu a boli hrdí na to, že ťa môžeme oslavovať. 48Nech je oslávený Jahve, Boh vyvoleného národa, na večné veky: Všetok ľud nech zvolá: "Amen – tak je!" Aleluja.