106. kapitola
Vyznanie národa
1 Aleluja. Vzdávajte vďaky Jahvemu, lebo je dobrý, lebo jeho láska trvá naveky. 2 Kto môže vyrozprávať všetky Jahveho skutky, kto môže rozhlásiť všetku jeho chválu? 3 Šťastní sú tí, čo zachovávajú zákon a vždy si počínajú správne. 4 Jahve, pamätaj na mňa z lásky k svojmu ľudu, navštív ma svojou spásnou pomocou, 5 aby som aj ja zakúsil šťastie tvojich vyvolených, mal účasť na radostiach tvojho ľudu, hrdý na tvoje dedičstvo. 6 Zhrešili sme ako naši otcovia, konali sme nesprávne, žili sme bezbožne. 7 Naši otcovia v Egypte nepochopili tvoje zázraky, zabudli na tvoju zhovievavú lásku a vzbúrili sa pri mori, pri Trstinovom mori. 8 Ale on ich zachránil, ako bol prisľúbil, a tak im ukázal svoju veľkú moc. 9 Pohrozil Trstinovému moru a vyschlo, previedol svoj ľud hlbinami ako po stepi, 10 zachránil ich z rúk nepriateľa, vyslobodil ich z moci protivníka. 11 Vody zaliali ich prenasledovateľov a nikto z nich neostal nažive. 12 Konečne uverili jeho sľubom a spievali mu chválospevy. 13 No čoskoro zabudli, čo pre nich urobil, a nečakali s dôverou na jeho rady. 14 Ich žiadostivosť na púšti bola nenásytná, na pustatine pokúšali Božiu trpezlivosť. 15 Dal im, čo žiadali, ale zoslal na nich hroznú chorobu. 16 V tábore žiarlili na Mojžiša a na Árona, ktorý bol zasvätený Jahvemu. 17 Otvorila sa zem, pohltila buriča Datana a pochovala Abirama a jeho zberbu, 18 oheň vzplanul proti ich tlupe, plamene strávili odpadlíkov. 19 Na Chorebe si urobili zlaté teľa a klaňali sa uliatej soche, 20 zamenili slávneho Boha za modlu býka, čo žerie trávu. 21 Zabudli na Boha, ktorý ich zachránil a vykonal pre nich veľké divy v Egypte, 22 zázraky v Chamovej krajine, úžasné činy pri Trstinovom mori. 23 Už sa rozhodoval, že ich zničí, ale Mojžiš, jeho vyvolený, hodil sa pred neho, aby odvrátil jeho hnev, a Boh ich nezničil. 24 Pohŕdali utešenou zemou, lebo neverili jeho slovám. 25 Vo svojich stanoch šomrali, nechceli počúvať Jahveho hlas. 26 Vtedy zdvihol ruku na prísahu, že ich nechá pomrieť na púšti, 27 že ich potomkov rozptýli medzi národy a rozhádže ich po celom svete. 28 Klaňali sa Baalovi z Peoru a jedli mäso obetované mŕtvym bôžikom. 29 Svojimi výčinmi vyvolali Boží hnev a vypukol medzi nimi mor. 30 Ale povstal Pinchas a zakročil a mor prestal. 31 Toto sa mu pripočítalo ako zásluha z pokolenia na pokolenie, až naveky. 32 Rozhorčili Boha pri Vodách sváru a Mojžiš tam bol ich vinou potrestaný, 33 lebo natoľko roztrpčili jeho ducha, že vyriekol nerozvážne slová. 34 Nevyhubili národy, ako im Jahve rozkázal, 35 ale sa pomiešali s pohanmi a osvojili si pohanské zvyky. 36 Klaňali sa ich modlám, ktoré sa im stali záhubou. 37 Obetovali svojich synov a svoje dcéry pohanským bohom, 38 prelievali nevinnú krv, krv vlastných synov a dcér, ktorú obetovali kanaánskym modlám, a krajinu zohavili krvou. 39 Poškvrnili sa svojimi skutkami, svojimi činmi zostali Bohu neverníc. 40 Preto sa Jahve rozhneval na svoj ľud a jeho vlastný národ sa mu zošklivil; 41 vydal ich do rúk pohanom, vládli nad nimi ich protivníci, 42 nepriatelia ich utláčali a oni museli otročiť pod ich rukou. 43 Boh ich mnoho ráz vyslobodil, no oni sa stále búrili proti nemu a ešte hlbšie klesali do hriechov. 44 A predsa, keď ich počul vzdychať a bedákať, so súcitom zhliadol na ich trápenie, 45 rozpamätal sa na svoju zmluvu a v nesmiernej láske sa zľutoval nad nimi; 46 vzbudil voči nim súcit u tých, čo ich držali v otroctve. 47 Vysloboď nás, Jahve, náš Bože, a vyveď nás z pohanských národov, aby sme mohli ďakovať tvojmu svätému menu a boli hrdí na to, že ťa môžeme oslavovať. 48 Nech je oslávený Jahve, Boh vyvoleného národa, na večné veky: Všetok ľud nech zvolá: "Amen – tak je!" Aleluja.