10. kapitola
1Lamed Jahve, prečo si tak ďaleko, prečo sa skrývaš v čase súženia? 2Keď bezbožník spupne prenasleduje chudáka, nech padne do nástrah, ktoré sám pripravil! 3(Mem) Bezbožník sa chvastá svojimi vášňami a v chamtivosti zlorečí a pohŕda Jahvem, 4(Nun) namyslene hovorí: "Boh sa nestará: Boha niet", také sú jeho myšlienky. 5Jeho správanie je vždy pomýlené, o tvoje zákony sa nestará, pohŕda každým, kto mu odporuje. 6Myslí si: "Mne sa nič nemôže stať, nikdy ma nestihne nešťastie." 7(Samek) Pe Ústa má plné kliatby, klamu a vyhrážok, jeho jazyk prináša skazu a násilie. 8Ain Čaká na postriežke za ohradou a zákerne vraždí nevinného. 9Striehne na nešťastnú obeť, číha v úkryte ako lev v húštine, číha, aby schytil úbožiaka, pochytí ho, zatiahne do siete. 10(Cade) Prikrčí sa a vyrúti a nešťastníci padajú do jeho drápov. 11A potom si myslí: "Boh zabúda, zakrýva si tvár, aby nič nevidel." 12Kof Povstaň, Jahve, Bože, vystri svoju ruku. nezabúdaj na ubiedených! 13Bože, ako môže bezbožník tebou pohŕdať a myslieť si, že ty na to nedbáš? 14Reš Veď ty vidíš naše trápenia i žiale, vidíš všetko a berieš do svojich rúk. Tebe sa zveruje úbožiak, ty si oporou sirôt. 15Šin Zlom silu bezbožníka a zlosyna, potrestaj jeho zločiny až do posledného! 16Jahve je kráľom na večné veky, pohanské národy zmizli z jeho krajiny. 17Tav Jahve, ty vyslyšíš túžby ponížených, vzpružuješ ich srdcia, načúvaš pozorne. 18Hájiš práva sirôt a utláčaných, aby im už nenaháňal strach človek stvorený zo zeme