10. kapitola
1Lamed Jahve, prečo si tak ďaleko, prečo sa skrývaš v čase súženia?2Keď bezbožník spupne prenasleduje chudáka, nech padne do nástrah, ktoré sám pripravil!3(Mem) Bezbožník sa chvastá svojimi vášňami a v chamtivosti zlorečí a pohŕda Jahvem,4(Nun) namyslene hovorí: "Boh sa nestará: Boha niet", také sú jeho myšlienky.5Jeho správanie je vždy pomýlené, o tvoje zákony sa nestará, pohŕda každým, kto mu odporuje.6Myslí si: "Mne sa nič nemôže stať, nikdy ma nestihne nešťastie."7(Samek) Pe Ústa má plné kliatby, klamu a vyhrážok, jeho jazyk prináša skazu a násilie.8Ain Čaká na postriežke za ohradou a zákerne vraždí nevinného.9Striehne na nešťastnú obeť, číha v úkryte ako lev v húštine, číha, aby schytil úbožiaka, pochytí ho, zatiahne do siete.10(Cade) Prikrčí sa a vyrúti a nešťastníci padajú do jeho drápov.11A potom si myslí: "Boh zabúda, zakrýva si tvár, aby nič nevidel."12Kof Povstaň, Jahve, Bože, vystri svoju ruku. nezabúdaj na ubiedených!13Bože, ako môže bezbožník tebou pohŕdať a myslieť si, že ty na to nedbáš?14Reš Veď ty vidíš naše trápenia i žiale, vidíš všetko a berieš do svojich rúk. Tebe sa zveruje úbožiak, ty si oporou sirôt.15Šin Zlom silu bezbožníka a zlosyna, potrestaj jeho zločiny až do posledného!16Jahve je kráľom na večné veky, pohanské národy zmizli z jeho krajiny.17Tav Jahve, ty vyslyšíš túžby ponížených, vzpružuješ ich srdcia, načúvaš pozorne.18Hájiš práva sirôt a utláčaných, aby im už nenaháňal strach človek stvorený zo zeme