8. kapitola
1 Ó, keby si bol bratom mojím rodným, čo prsia mojej matky sal, pri stretnutí na ulici verejne mohla by som ťa pobozkať, a za to by mnou nepohŕdali! 2 Pojala by som ťa a zaviedla do domu svojej matky, aby si ma zacvičil v láske. Najlepším vínom by ťa napájala a páleným z mojich granátových jabĺčiek. 3 Jeho ľavica mi pod hlavou spočíva a pravicou ma objíma. 4 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, nerušte, nebuďte moju lásku, kým sa jej samej nezapáči! 5 Ktože je tá, čo z púšte prichádza, opretá o svojho milého? Prebudil som ťa pod jabloňou, kde ťa počala tvoja mať, kde ťa počala tvoja rodička. 6 Nos ma na svojom srdci ako pečať ako prsteň pečatný na svojej pravici! Lebo láska je mocná ako smrť, náruživosť neúprosná ako hrobe; rozpaľuje ako páliaci oheň, viac ako najväčšie plamene. 7 Veľké vody nevládzu uhasiť lásku a záplavy vôd ju neodplavia. A keby človek ponúkol za lásku všetky bohatstvá svojho domu, bol by len všetkým ľuďom na výsmech. 8 Sestričku máme maličkú, bez ňadier. Čože si počneme so svojou sestrou, keď ju prídu popýtať za ženu? 9 Keby bola múrom, vystavíme na nej strieborné zábradlie. Keby bola bránou, obložíme ju cédrovými doskami. 10 Ja som múr a moje prsia sú ako veže, tak som v jeho očiach našla šťastie. 11 Šalamún má vinicu v Baal Hamone. Vinicu zveril strážcom, každý má platiť tisíc strieborných za jej výnos. 12 Ale moja vlastná vinica je pod mojím dozorom. Šalamún, ty si maj svoju tisícku a dvesto nech dostanú strážcovia plodov. 13 Milá, ty vysedávaš v záhrade a priatelia okolo teba, ozvi sa mi svojím hlasom! 14 Utekaj, milý môj! Buď ako srnec, sťa mladý jeleň na horách voňavých!