8. kapitola
1Ó, keby si bol bratom mojím rodným, čo prsia mojej matky sal, pri stretnutí na ulici verejne mohla by som ťa pobozkať, a za to by mnou nepohŕdali! 2Pojala by som ťa a zaviedla do domu svojej matky, aby si ma zacvičil v láske. Najlepším vínom by ťa napájala a páleným z mojich granátových jabĺčiek. 3Jeho ľavica mi pod hlavou spočíva a pravicou ma objíma. 4Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, nerušte, nebuďte moju lásku, kým sa jej samej nezapáči! 5Ktože je tá, čo z púšte prichádza, opretá o svojho milého? Prebudil som ťa pod jabloňou, kde ťa počala tvoja mať, kde ťa počala tvoja rodička. 6Nos ma na svojom srdci ako pečať ako prsteň pečatný na svojej pravici! Lebo láska je mocná ako smrť, náruživosť neúprosná ako hrobe; rozpaľuje ako páliaci oheň, viac ako najväčšie plamene. 7Veľké vody nevládzu uhasiť lásku a záplavy vôd ju neodplavia. A keby človek ponúkol za lásku všetky bohatstvá svojho domu, bol by len všetkým ľuďom na výsmech. 8Sestričku máme maličkú, bez ňadier. Čože si počneme so svojou sestrou, keď ju prídu popýtať za ženu? 9Keby bola múrom, vystavíme na nej strieborné zábradlie. Keby bola bránou, obložíme ju cédrovými doskami. 10Ja som múr a moje prsia sú ako veže, tak som v jeho očiach našla šťastie. 11Šalamún má vinicu v Baal Hamone. Vinicu zveril strážcom, každý má platiť tisíc strieborných za jej výnos. 12Ale moja vlastná vinica je pod mojím dozorom. Šalamún, ty si maj svoju tisícku a dvesto nech dostanú strážcovia plodov. 13Milá, ty vysedávaš v záhrade a priatelia okolo teba, ozvi sa mi svojím hlasom! 14Utekaj, milý môj! Buď ako srnec, sťa mladý jeleň na horách voňavých!