7. kapitola
1 Vrť sa, vrť sa, Šulamit, vrť sa, vrť sa, nechže sa ti prizrieme! Čo chcete vidieť na Šulamitke? Ako sa vrtí medzi dvoma tanečnými radmi? 2 Aké sú krásne v črievičkách tvoje nôžky, dcéra kniežacia! Klenby tvojich bokov – skvost! Dielo rúk majstrovských. 3 Tvoje lono, čaša okrúhla, nech je v nej vždy dosť vzácneho vína! Tvoj život, kôpka pšenice, ľaliami vrúbená. 4 Prsia tvoje sú ako sŕňat dvoje, ako dvoje blizniat gazelích. 5 Tvoj krk – veža zo slonoviny. Tvoje oči, plesá chešbonské pri bráne Bat Rabim. Tvoj nos sťa veža na Libanone, čo stráži Damask. 6 Tvoja hlava sa vznáša sťa Karmel a vlas na tvojej hlave má nádych purpuru 7 Aká si krásna, aká spanilá, moja najdrahšia, moja rozkošná! 8 Urastená si ako palma a prsia tvoje dva strapce datlí. 9 Reku, vyjdem si na palmu a siahnem po jej strapcoch. Nech sú mi tvoje prsia strapcami viniča, dych tvoj nech mi vonia ako voňavé jabĺčka 10 a tvoj šepot ako najlepšie víno nech tečie hladko na moje láskanie kĺžuc sa lahodne cez pery i zuby! 11 Patrím iba svojmu milému, ktorý sa za mnou túžbou umára. 12 Poď, milý môj, zájdime si do polí, spočinieme medzi voňavými kríkmi, 13 za rána pôjdem do viníc pozrieť sa, či už rašia révy a či už zakvitli, či kvitnú granátovníky. Tam ti chcem svoju lásku dať, 14 keď mandragory budú zaváňať. V našom dome ťa čaká najlepšie ovocie, nové i lanské, schystané pre teba, milý môj!