6. kapitola
1 Kam odišiel tvoj milý, ty zo žien najkrajšia? Kam sa ti podel tvoj milý, aby sme ti ho pomohli hľadať? 2 Môj milý odišiel do svojej záhrady, k balzamovým záhonom, kochať sa v záhrade a trhať ľalie. 3 Ja patrím môjmu milému a on mne. On má rád ľalie. 4 Krásna si, moja najdrahšia, ako Tirca, rozkošná ako Jeruzalem. 5 Odvráť odo mňa svoje oči, lebo tvoj pohľad ma mätie. Tvoje kadere sú ako črieda kôz, čo sa vlní z galaádskych hôr, 6 tvoje zuby sú sťa stádo barancov, keď pred strihaním vychádzajú z kúpeľa. Idú dva a dva ako blížence a ani jeden nie je bez druha. 7 Tvoje líca, zakryté závojom, sú ako polovice granátového jabĺčka. 8 Kráľovien je šesťdesiat, osemdesiat princezien a dievčat bez počtu. 9 Len jediná je moja holubička, moja najdrahšia, matkin miláčik, miláčik svojej rodičky. Keď ju vidia dievčatá, obdivujú ju, kráľovné a princezné ju vychvaľujú: 10 "Ktože je tá, čo žiari ako zora, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, velebná sťa hviezdnatá obloha?" 11 Zišiel som do orechového sadu pozrieť si mládzu pri potôčku, pozrieť sa, či už vinič púčky vyháňa, či už kvitnú granátové jablone. 12 Sám neviem ako, ona ma postavila za princa nad myriady môjho národa.