5. kapitola
1Prišiel som do svojej záhrady, sestrička moja, nevesta, nazbieral som si myrhu i balzam, najedol sa medu z medového plástu, napil sa vína a užil všetko najlepšie. Jedzte a pite, priatelia, opájajte sa, najmilší! 2Spím, ale moje srdce bdie. Čujže! Môj milý klope: "Otvor mi, sestra moja, priateľka moja! Moja holubička, moja nepoškvrnená! Hlavu mám celú zarosenú, kučery mi prevlhli kropajami noci." 3"Vyzliekla som sa už zo šiat, či sa mám znova obliekať? Už som si nohy umyla, mám si ich znovu zamazať?" 4Keď môj milý siahol cez otvor závory, srdce sa mi roztĺklo. 5Keď som vstala otvoriť svojmu milému, myrha mi z rúk kvapkala, z prstov sa mi panenská myrha rinula na rúčku závory. 6Otvorila som svojmu milému, ale môj milý odišiel, už ho tam nebolo. Dych sa mi zatajil pre jeho útek. Hľadala som ho, ale nenašla, volala som ho, ale sa neozval. 7Stretli ma strážcovia, ktorí sú v meste na obnôcke. Zbili ma, poranili ma, aj plášť mi strhli strážcovia hradieb. 8Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, ak nájdete môjho milého, čo mu máte povedať? Že omdlievam láskou! 9Čože je tvoj milý lepší od iných, ty zo žien najkrajšia? Čože je tvoj milý lepší od iných, že nás takto zaklínaš? 10Môj milý je biely a rumenný, poznať ho medzi desaťtisícami. 11Jeho hlávka je z rýdzeho zlata a jeho kučery sťa riasy na palme. 12Jeho oči sú sťa holubice pri potôčku, kúpané bielospenenou vodou, keď si tak sedia nad samou hlbinou. 13Jeho líca sú hriadky vonného balzamu a voňavých bylín. Jeho pery sú krvavé ľalie, z ktorých kvapká voňavá myrha. 14Ruky má ako tyče zo zlata, posiate klenotmi z Taršišu. Jeho prsia sú celé zo slonoviny, zdobené zafírmi. 15Jeho nohy sú stĺpy z mramoru na podnoží z číreho zlata. Urastený je ako Libanon, vznešený ako céder. 16Jeho reč je sladká a všetko na ňom je samý pôvab. Taký je môj milý, taký je môj ženích, dcéry jeruzalemské!