4. kapitola
1 Aká si krásna, moja najdrahšia, aká si krásna! Tvoje oči, zakryté závojom, sťa dve holubice. Tvoje vlasy ako črieda kozliat, čo sa vlní z galaádskych hôr. 2 Tvoje zuby – sťa stádo barancov, keď pred strihaním vychádzajú z kúpeľa. Idú dva a dva ako blížence a ani jeden nie je bez druha. 3 Tvoje pery sťa stužka šarlátu a tvoje reči plné pôvabu. Tvoje líca, zakryté závojom, sú ako polovice granátového jabĺčka. 4 Tvoj krk – sťa veža Dávidova, vystavaná ako pevnosť. Na tisíc štítov visí z nej – všetko štíty junákov. 5 Prsia tvoje sú ako sŕňat dvoje, ako dvoje blizniat gazelích, ktoré sa pasú medzi ľaliami. 6 Keď sa deň ochladí a predĺžia sa tiene, vyjdem si na vrch myrhový, na vŕšok kadidlový. 7 Celá krásna si, moja najdrahšia, a škvrny niet na tebe. 8 Poď z Libanonu, nevesta moja, poď z Libanonu! Zíď z končiara Amana, z vrchov Senir a Chermon, z peleše levov, z vrchov leopardove! 9 Učarila si srdcu môjmu, sestrička moja, nevesta, učarila si môjmu srdcu jediným mihom svojho oka, jediným ohnivkom náhrdelníka. 10 Aká krásna je tvoja láska, sestrička moja, nevesta! Tvoja láska je sladšia než víno a vôňa tvojich voňaviek nad všetky voňavky. 11 Panenský med ti steká z pier, nevesta moja, med a mlieko jazyk tvoj ukrýva a vôňa tvojich šiat je ako vôňa Libanonu. 12 Ty si zatvorená záhrada, sestrička moja, nevesta, záhrada pevne zatvorená, prameň zapečatený. 13 Z teba vyrastá sad granátovníkov s najlepším ovocím: 14 nard a šafrán, vonná trsť a škorica so všetkými tymiánovými stromami; myrha a aloe s najlepšími voňavkami. 15 Studňa v mojej záhrade je prameň živej vody, ktorý tečie z Libanonu. 16 Povstaň, severák, zavej, južný vietor, prevejte mojou záhradou, nech sa jej vône rozplývajú, by prišiel môj milý do svojej záhrady okúsiť jej prevzácne ovocie!