7. kapitola
Štefanova reč
1Veľkňaz sa opýtal: "Je naozaj tak?" 2Štefan odpovedal: "Bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi ešte v Mezopotámii, prv, ako býval v Charane, 3a povedal mu: Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a choď do krajiny, ktorú ti ukážem. 4I odišiel z chaldejskej krajiny a býval v Charane. A keď mu zomrel otec, Boh ho presťahoval do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate. 5Nedal mu v nej dedičstvo ani na stopu nohy, ale sľúbil, že mu ju dá do vlastníctva a po ňom jeho potomstvu, hoci nemal deti. 6Boh to povedal takto: ‚Jeho potomstvo bude bývať v cudzej krajine, zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zaobchádzať. 7Ale ja budem súdiť národ, ktorému budú otročiť,‘ povedal Boh, ‚a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste.‘ 8Vtedy s ním uzavrel zmluvu obriezky. A tak, keď sa mu narodil Izák, na ôsmy deň ho obrezal, aj Izák Jakuba a Jakub dvanástich praotcov. 9Praotcovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním 10a vyslobodil ho zo všetkých jeho ťažkostí. Dal mu milosť i múdrosť v očiach faraóna, egyptského kráľa, ktorý ho ustanovil za správcu Egypta a celého svojho domu. 11Potom prišiel hlad na celý Egypt a na Kanaán a veľké súženie; naši otcovia nemali čo jesť. 12Keď sa Jakub dopočul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz. 13Druhý raz sa dal Jozef poznať svojim bratom a faraón spoznal Jozefov rod. 14Vtedy dal Jozef zavolať svojho otca Jakuba i celé príbuzenstvo, spolu sedemdesiatpäť osôb. 15Jakub teda zišiel do Egypta. Tam zomrel on aj naši otcovia. 16Ich telá preniesli do Sichemu a uložili ich v hrobe, ktorý kúpil Abrahám od synov Hemora, Sichemovho otca, a zaplatil striebrom. 17Ako sa blížil čas prisľúbenia, ktoré dal Boh Abrahámovi, ľud v Egypte vzrastal a množil sa, 18kým nenastúpil v Egypte iný kráľ, ktorý Jozefa nepoznal. 19On si úskočne počínal voči nášmu rodu a tak trápil našich otcov, že ich nútil odhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostali nažive. 20V tom čase sa narodil Mojžiš a bol krásny pred Bohom. Tri mesiace ho chovali v otcovskom dome. 21Keď ho vyložili, ujala sa ho faraónova dcéra a vychovala si ho ako syna. 22Tak Mojžiša vyučili vo všetkej egyptskej múdrosti a bol mocný slovom i skutkom. 23Keď dovŕšil štyridsať rokov, prišla mu myšlienka navštíviť svojich bratov, synov Izraela. 24Keď videl, že Egypťan ktoréhosi z nich týra, skočil na pomoc a pomstil ho tak, že Egypťana zabil. 25Myslel si, že bratia pochopia, že Boh ich chce zachrániť jeho rukou, ale oni to nepochopili. 26Na druhý deň zasa prišiel medzi nich práve, keď sa bili, a presviedčal ich, aby sa zmierili: ‚Mužovia, ste bratia, prečo ubližujete jeden druhému?‘ 27Ale ten, čo krivdil blížnemu, odbil ho slovami: ‚Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami? 28Vari chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil toho Egypťana?‘ 29Pre toto slovo Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v madiánskej krajine, kde sa mu narodili dvaja synovia. 30Keď uplynulo štyridsať rokov, zjavil sa mu na púšti pri vrchu Sinaj anjel v plameni horiaceho kríka. 31Keď to Mojžiš zbadal, divil sa tomu, čo videl. A keď prišiel bližšie, aby sa na to pozrel, zaznel Pánov hlas: 32‚Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba.‘ Mojžiš sa zľakol a neodvážil sa pozrieť hore. 33Vtedy mu Pán povedal: ‚Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá. 34Dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte a počul som ich vzdychanie; preto som zostúpil vyslobodiť ich. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta!‘ 35Tohto Mojžiša, ktorého zapreli, keď povedali: Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?, toho poslal ako knieža a vysloboditeľa sám Boh, keď sa mu zjavil v kríku a hovoril mu ústami anjela. 36On ich vyviedol a robil divy a znamenia v Egyptskej krajine, v Červenom mori a na púšti po štyridsať rokov. 37Tento Mojžiš povedal synom Izraela: ‚Boh vám vzbudí z vašich bratov proroka, ako som ja.‘ 38To on bol v zhromaždení ľudu na púšti prostredníkom medzi anjelom, čo sa s ním rozprával na vrchu Sinaj, a medzi našimi otcami; on dostal živé slová, aby nám ich odovzdal. 39Ale naši otcovia ho nechceli poslúchať, odmietli ho a v srdciach sa im zacnelo po Egypte. 40Áronovi vraveli: ‚Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, čo nás vyviedol z Egyptskej krajiny.‘ 41V tých dňoch si urobili teľa, priniesli modle obetu a kochali sa v diele svojich rúk. 42Ale Boh sa od nich odvrátil a nechal, aby sa klaňali nebeským vojom, ako sa píše v knihe Prorokov: Dom Izraela, vari ste mne prinášali krvavé a nekrvavé obety štyridsať rokov na púšti? 43Veď ste so sebou nosili stan Molocha a hviezdu svojho boha Refana, figúry, čo ste si urobili, aby ste sa im klaňali. Preto vás presídlim až za Babylon. 44Naši otcovia mali na púšti Stan svedectva, ako im nariadil Boh, keď povedal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl. 45Naši otcovia ho zdedili a za Jozueho priniesli na územie pohanov, ktorých Boh vyhnal spred našich otcov. Tak to bolo až do Dávidových čias. 46Dávid našiel milosť u Boha a prosil, aby našiel bydlisko pre Boha Jakuba. 47Ale až Šalamún mu postavil dom. 48Najvyšší však nebýva v domoch zhotovených rukou, ako hovorí prorok: 49Nebo je mojím trónom a zem podnožou mojich nôh. Aký dom mi postavíte, hovorí Pán, kde je miesto môjho odpočinku? 50Nevytvorila toto všetko moja ruka? 51Akí tvrdohlaví ste, stále v srdci pohania a hluchí pre pravdu! Vy vždy odporujete proti Svätému Duchu! Akí otcovia, takí synovia! 52Bol niekedy prorok, ktorého by vaši otcovia neboli prenasledovali? Oni zabili tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa stali teraz jeho zradcami a vrahmi, 53vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali Zákon, no nezachovávali ste ho!" 54Keď to počuli, rozzúrili sa v srdciach a škrípali zubami proti nemu.Kameňovanie Štefana. Šavol prenasledovateľom
55Štefan, plný Svätého Ducha, sa uprene zahľadel na nebo, videl Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha 56a povedal: "Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha." 57Hlasno vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. 58Vyhnali ho z mesta a kameňovali ho. Svedkovia si odložili šaty k nohám mládenca, ktorý sa volal Šavol. 59Keď Štefana kameňovali, on sa modlil: "Pane Ježišu, prijmi môjho ducha." 60Potom si kľakol a zvolal silným hlasom: "Pane, nepočítaj im tento hriech." A len čo to povedal, zosnul.