Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

7. kapitola

Štefanova reč

1 Veľkňaz sa opýtal: "Je naozaj tak?"
2 Štefan odpovedal: "Bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi ešte v Mezopotámii, prv, ako býval v Charane, 3 a povedal mu: Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a choď do krajiny, ktorú ti ukážem. 4 I odišiel z chaldejskej krajiny a býval v Charane. A keď mu zomrel otec, Boh ho presťahoval do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate. 5 Nedal mu v nej dedičstvo ani na stopu nohy, ale sľúbil, že mu ju dá do vlastníctva a po ňom jeho potomstvu, hoci nemal deti. 6 Boh to povedal takto: ‚Jeho potomstvo bude bývať v cudzej krajine, zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zaobchádzať. 7 Ale ja budem súdiť národ, ktorému budú otročiť,‘ povedal Boh, ‚a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste.‘ 8 Vtedy s ním uzavrel zmluvu obriezky. A tak, keď sa mu narodil Izák, na ôsmy deň ho obrezal, aj Izák Jakuba a Jakub dvanástich praotcov. 9 Praotcovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním 10 a vyslobodil ho zo všetkých jeho ťažkostí. Dal mu milosť i múdrosť v očiach faraóna, egyptského kráľa, ktorý ho ustanovil za správcu Egypta a celého svojho domu. 11 Potom prišiel hlad na celý Egypt a na Kanaán a veľké súženie; naši otcovia nemali čo jesť. 12 Keď sa Jakub dopočul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz. 13 Druhý raz sa dal Jozef poznať svojim bratom a faraón spoznal Jozefov rod. 14 Vtedy dal Jozef zavolať svojho otca Jakuba i celé príbuzenstvo, spolu sedemdesiatpäť osôb. 15 Jakub teda zišiel do Egypta. Tam zomrel on aj naši otcovia. 16 Ich telá preniesli do Sichemu a uložili ich v hrobe, ktorý kúpil Abrahám od synov Hemora, Sichemovho otca, a zaplatil striebrom. 17 Ako sa blížil čas prisľúbenia, ktoré dal Boh Abrahámovi, ľud v Egypte vzrastal a množil sa, 18 kým nenastúpil v Egypte iný kráľ, ktorý Jozefa nepoznal. 19 On si úskočne počínal voči nášmu rodu a tak trápil našich otcov, že ich nútil odhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostali nažive. 20 V tom čase sa narodil Mojžiš a bol krásny pred Bohom. Tri mesiace ho chovali v otcovskom dome. 21 Keď ho vyložili, ujala sa ho faraónova dcéra a vychovala si ho ako syna. 22 Tak Mojžiša vyučili vo všetkej egyptskej múdrosti a bol mocný slovom i skutkom. 23 Keď dovŕšil štyridsať rokov, prišla mu myšlienka navštíviť svojich bratov, synov Izraela. 24 Keď videl, že Egypťan ktoréhosi z nich týra, skočil na pomoc a pomstil ho tak, že Egypťana zabil. 25 Myslel si, že bratia pochopia, že Boh ich chce zachrániť jeho rukou, ale oni to nepochopili. 26 Na druhý deň zasa prišiel medzi nich práve, keď sa bili, a presviedčal ich, aby sa zmierili: ‚Mužovia, ste bratia, prečo ubližujete jeden druhému?‘ 27 Ale ten, čo krivdil blížnemu, odbil ho slovami: ‚Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami? 28 Vari chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil toho Egypťana?‘ 29 Pre toto slovo Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v madiánskej krajine, kde sa mu narodili dvaja synovia. 30 Keď uplynulo štyridsať rokov, zjavil sa mu na púšti pri vrchu Sinaj anjel v plameni horiaceho kríka. 31 Keď to Mojžiš zbadal, divil sa tomu, čo videl. A keď prišiel bližšie, aby sa na to pozrel, zaznel Pánov hlas: 32 ‚Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba.‘ Mojžiš sa zľakol a neodvážil sa pozrieť hore. 33 Vtedy mu Pán povedal: ‚Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá. 34 Dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte a počul som ich vzdychanie; preto som zostúpil vyslobodiť ich. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta!‘ 35 Tohto Mojžiša, ktorého zapreli, keď povedali: Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?, toho poslal ako knieža a vysloboditeľa sám Boh, keď sa mu zjavil v kríku a hovoril mu ústami anjela. 36 On ich vyviedol a robil divy a znamenia v Egyptskej krajine, v Červenom mori a na púšti po štyridsať rokov. 37 Tento Mojžiš povedal synom Izraela: ‚Boh vám vzbudí z vašich bratov proroka, ako som ja.‘ 38 To on bol v zhromaždení ľudu na púšti prostredníkom medzi anjelom, čo sa s ním rozprával na vrchu Sinaj, a medzi našimi otcami; on dostal živé slová, aby nám ich odovzdal. 39 Ale naši otcovia ho nechceli poslúchať, odmietli ho a v srdciach sa im zacnelo po Egypte. 40 Áronovi vraveli: ‚Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, čo nás vyviedol z Egyptskej krajiny.‘ 41 V tých dňoch si urobili teľa, priniesli modle obetu a kochali sa v diele svojich rúk. 42 Ale Boh sa od nich odvrátil a nechal, aby sa klaňali nebeským vojom, ako sa píše v knihe Prorokov: Dom Izraela, vari ste mne prinášali krvavé a nekrvavé obety štyridsať rokov na púšti? 43 Veď ste so sebou nosili stan Molocha a hviezdu svojho boha Refana, figúry, čo ste si urobili, aby ste sa im klaňali. Preto vás presídlim až za Babylon. 44 Naši otcovia mali na púšti Stan svedectva, ako im nariadil Boh, keď povedal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl. 45 Naši otcovia ho zdedili a za Jozueho priniesli na územie pohanov, ktorých Boh vyhnal spred našich otcov. Tak to bolo až do Dávidových čias. 46 Dávid našiel milosť u Boha a prosil, aby našiel bydlisko pre Boha Jakuba. 47 Ale až Šalamún mu postavil dom. 48 Najvyšší však nebýva v domoch zhotovených rukou, ako hovorí prorok: 49 Nebo je mojím trónom a zem podnožou mojich nôh. Aký dom mi postavíte, hovorí Pán, kde je miesto môjho odpočinku? 50 Nevytvorila toto všetko moja ruka? 51 Akí tvrdohlaví ste, stále v srdci pohania a hluchí pre pravdu! Vy vždy odporujete proti Svätému Duchu! Akí otcovia, takí synovia! 52 Bol niekedy prorok, ktorého by vaši otcovia neboli prenasledovali? Oni zabili tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa stali teraz jeho zradcami a vrahmi, 53 vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali Zákon, no nezachovávali ste ho!" 54 Keď to počuli, rozzúrili sa v srdciach a škrípali zubami proti nemu.

Kameňovanie Štefana. Šavol prenasledovateľom

55 Štefan, plný Svätého Ducha, sa uprene zahľadel na nebo, videl Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha
56 a povedal: "Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha." 57 Hlasno vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. 58 Vyhnali ho z mesta a kameňovali ho. Svedkovia si odložili šaty k nohám mládenca, ktorý sa volal Šavol. 59 Keď Štefana kameňovali, on sa modlil: "Pane Ježišu, prijmi môjho ducha." 60 Potom si kľakol a zvolal silným hlasom: "Pane, nepočítaj im tento hriech." A len čo to povedal, zosnul.