28. kapitola
Pobyt na Malte
1 Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta. 2 Domorodci boli k nám neobyčajne ľudskí. Rozložili vatru a všetkých nás prijali, lebo začalo pršať a bola zima. 3 Pavol nazbieral hŕbu raždia a prikladal ho na oheň. Hodila sa mu na ruku vretenica, ktorá unikala pred horúčavou. 4 Keď domorodci videli zviera, ako mu visí na ruke, hovorili si: "Tento človek je určite vrah; hoci sa zachránil z mora, pomsta mu nedovolila žiť." 5 Ale on striasol zviera do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. 6 Oni čakali, že opuchne, naraz padne a zomrie. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh. 7 V tých miestach mal pozemky náčelník ostrova menom Publius. Ten nás prijal a tri dni sa o nás staral ako o hostí. 8 Publiov otec práve ležal v horúčke, trápila ho úplavica. Pavol k nemu vošiel, pomodlil sa, vložil naň ruky a uzdravil ho. 9 Potom prichádzali aj ostatní chorí ostrova a uzdravovali sa. 10 Malťania si nás veľmi uctili a keď sme odchádzali, dali nám, čo sme potrebovali. Z Malty do Ríma
11 Po troch mesiacoch sme vyplávali na alexandrijskej lodi, čo zimovala na ostrove a mala v znaku Blížencov. 12 Dorazili sme do Syrakúz a zostali sme tam tri dni. 13 Odtiaľ sme sa plavili pozdĺž pobrežia a dostali sme sa do Régia. Na druhý deň začal viať južný vietor a za dva dni sme došli do Puteol. 14 Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme došli do Ríma. 15 Bratia mesta Ríma boli upozornení na nás a prišli nám naproti až po Appiovo Fórum a k Trom Tabernám. Keď ich Pavol videl, vzdával Bohu vďaky a cítil sa povzbudený. 16 Keď sme došli do Ríma, dovolili Pavlovi bývať samému oddelene s vojakom, čo ho strážil. Styk so Židmi v Ríme
17 O tri dni Pavol zvolal popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: "Bratia, ja som nič neurobil ani proti ľudu, ani proti otcovským zvykom, a predsa ma v Jeruzaleme uväznili a vydali do rúk Rimanov. 18 Oni ma vypočuli a chceli prepustiť, lebo som neurobil nič, za čo by som si zasluhoval smrť. 19 Ale Židia boli proti tomu a bol som donútený odvolať sa na cisára; ale nie, že by som chcel niečo žalovať na svoj ľud. 20 Pre toto som sa chcel stretnúť s vami a hovoriť s vami. Lebo pre nádej Izraela nosím tieto reťaze." 21 Oni mu odpovedali: "My sme nedostali o tebe z Judey ani list, ani nikto z bratov neprišiel niečo hlásiť alebo hovoriť zle o tebe. 22 Ale radi by sme počuli od teba, ako zmýšľaš, lebo je nám známe o tejto sekte, že jej všade odporujú." Pavlovo vyhlásenie rímskym Židom
23 Určili mu deň a mnoho ich prišlo k nemu na byt. On im od rána až do večera vysvetľoval o Božom kráľovstve, prinášal o tom svedectvá a snažil sa presvedčiť ich o Ježišovi z Mojžišovho zákona a z Prorokov. 24 Niektorí uverili tomu, čo hovoril, iní zas neverili. 25 Keď sa nevedeli medzi sebou dohodnúť, rozišli sa a Pavol povedal iba toto slovo: "Dobre povedal Svätý Duch skrze proroka Izaiáša vašim otcom: 26 Choď a povedz tomuto ľudu: Budete veľmi počúvať, ale rozumieť nebudete, budete veľmi pozerať, ale nebudete vidieť. 27 Rozum tohto ľudu je otupený: uši majú hluché a oči zatvorené, takže očami nemôžu vidieť, ušami nemôžu počuť ani rozumom chápať, aby sa neobrátili k Bohu, aby sa mu nedali uzdraviť. 28 Nech vám je teda známe, že táto Božia spása sa posiela pohanom. Oni budú počúvať." 29 Záver
30 Pavol potom zostal celé dva roky vo svojom prenajatom byte a prijímal všetkých, čo k nemu prichádzali. 31 Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánovi Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou a bez prekážky.