27. kapitola

Cesta do Ríma

1 Keď za rozhodlo, že sa odplavíme do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých iných väzňov stotníkovi cisárskej kohorty menom Július.
2 Nastúpili sme na loď z Adramyttia, ktorá sa mala plaviť okolo pobrežia Malej Ázie, a vyplávali sme na more. Bol s nami Macedónčan Aristarchos zo Solúna. 3 Na druhý deň sme pristáli v Sidone. Július sa správal k Pavlovi ľudsky, dovolil mu zájsť k priateľom a prijať ich starostlivosť. 4 Keď sme sa odtiaľ pohli, plávali sme pod ochranou ostrova Cyprus, lebo vietor dul proti nám. 5 Preplavili sme sa Cilícijským a Pamfýlskym morom a po pätnástich dňoch sme prišli do Myry v Lýcii. 6 Tam stotník našiel alexandrijskú loď, čo sa plavila do Itálie, a preložil nás na ňu. 7 Ale veľa dní sme sa len pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti mestu Knidos, lebo nám prekážal vietor. Preplavili sme sa v závetrí, južne od Kréty popri myse Salmone, 8 ťažko sme ju oboplávali a došli sme na miesto, ktoré sa volá Dobrý prístav, neďaleko mesta Lazea.

Búrka a stroskotanie

9 Po dlhom čase sa plavba stala nebezpečná, lebo už prešiel aj Pôst, preto ich Pavol varoval:
10 "Priatelia, vidím, že plavba začína byť nebezpečná a ohrozuje nielen náklad a loď, ale aj naše životy." 11 Ale stotník viac veril kapitánovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavol. 12 Prístav inak nebol vhodný na prezimovanie, preto väčšina rozhodla vyplávať odtiaľ a dostať sa podľa možnosti do krétskeho prístavu Fénix, ktorý je obrátený na juhozápad až severozápad, a tam prezimovať. 13 Začal viať južný vietor a mysleli si, že sa im podarí, čo si zaumienili. Zdvihli kotvy a plavili sa tesne popri Kréte. 14 Ale zanedlho sa na ňu spustil búrlivý víchor, ktorý volajú "východný severák", 15 zmocnil sa lode, takže ju nebolo možné držať proti vetru, nechali sme ju teda vetru, ktorý nás unášal. 16 Keď sme plávali pod ochranou malého ostrova, zvaného Kauda, s veľkým úsilím sme sa zmocnili záchranného člna. 17 Námorníci ho vytiahli na palubu a potom rozličnými nástrojmi lanami podviazali loď, aby ju urobili odolnejšou. Potom v obave, aby neuviazli na piesčine Syrty, námorníci vyhodili kotvu a dali sa unášať. 18 Ale búrka nami prudko zmietala, preto na druhý deň začali vyhadzovať náklad 19 a na tretí deň sami námorníci vlastnými rukami vyhadzovali lodný výstroj. 20 No keď sa už viac dní neukazovalo ani slnko, ani hviezdy a búrka stále zúrila, všetka nádej na záchranu bola pre nás stratená. 21 Už dlhý čas nikto nič nejedol, preto si Pavol zastal uprostred nich a povedal: "Priatelia, keby ste ma boli počúvali a nehýbali sa z Kréty, boli by sme si ušetrili toto nebezpečenstvo a škodu. 22 A teraz vám radím, aby ste zachovali pokoj, lebo nik z vás nepríde o život, iba loď bude stratená. 23 Tejto noci zastal pri mne anjel Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim, 24 a povedal mi: "Neboj sa, Pavol, ty sa musíš dostaviť pred cisára a Boh ti láskavo daroval všetkých, čo sa s tebou plavia." 25 Preto, priatelia, vzchopte sa. Ja mám veľkú dôveru v Boha, že sa stane tak, ako mi povedal. 26 Máme však byť vyhodení na nejaký ostrov." 27 Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníkom zazdalo, že sa približuje zem. 28 Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. O kúsok ďalej znova spustili a namerali pätnásť siah. 29 V obave, aby sme nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a želali si, aby už bol deň. 30 Námorníci sa pokúšali ujsť z lode a spustili na more záchranný čln pod zámienkou, že chcú aj z prednej časti lode spustiť kotvy. 31 Pavol povedal stotníkovi a vojakom: "Ak títo nezostanú na lodi, vy sa nemôžete zachrániť." 32 Vtedy vojaci preťali povrazy člna a nechali ho spadnúť do mora. 33 Kým začalo svitať, Pavol vyzval všetkých, aby si zajedli. Povedal: "Dnes už štrnásty deň čakáte hladní a nič nejete. 34 Preto vás prosím, zajedzte si; je to na vašu záchranu. Nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí." 35 Keď to povedal, vzal chlieb a pred očami všetkých vzdal Bohu vďaky, rozlomil ho a začal jesť. 36 Všetci boli povzbudení a prijali pokrm. 37 Na lodi nás bolo všetkých dvestosedemdesiatšesť osôb. 38 Keď sa najedli, odľahčili loď vyhadzujúc do mora obilie. 39 Keď sa rozodnilo, námorníci nepoznali krajinu, videli iba zátoku s miernym pobrežím a chceli naň zahnať loď, ak to bude možné. 40 Odsekli aj kotvy a nechali ich v mori, uvoľnili povrazy na kormidlách, napli prednú plachtu a v priaznivom vánku mierili na pobrežie. 41 Dostali sa na plytčinu a uviazli. Predok lode sa zaboril a zostal nehybný, no zadná časť sa pod náporom vĺn rozpadla. 42 Vojaci chceli väzňov pozabíjať, aby niektorý neušiel, ak sa mu podarí vyplávať. 43 Ale stotník chcel zachrániť Pavla, preto prekazil ich úmysel. Dal rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, prví zoskočili a vyšli na breh, 44 ostatní sa dostali na zem plávajúc na doskách alebo na zvyškoch lode. Tak sa všetci dostali bezpečne na pevninu.