26. kapitola
1Agrippa povedal Pavlovi: "Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu." Vtedy Pavol vystrel ruku a začal svoju obrannú reč:Pavlova reč pred kráľom Agrippom
2"Kráľ Agrippa, pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes pred tebou brániť proti všetkému, čo Židia na mňa žalujú, 3tým viac, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky, preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj. 4Aký bol môj život od mladosti, ako som žil od počiatku v lone svojho národa a tiež v Jeruzaleme, všetci Židia to vedia. 5Poznajú ma od počiatku a mohli by, len keby chceli, vydať svedectvo, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. 6A teraz stojím pred súdom, lebo dúfam v prisľúbenie, ktoré Boh dal našim otcom. 7Našich dvanásť kmeňov dúfa, že to prisľúbenie dosiahne, preto vytrvalo prináša Bohu obety dňom i nocou. Pre túto nádeja ma Židia, kráľ môj, žalujú. 8Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych? 9Ja som si tiež myslel, že musím všemožne bojovať proti Menu Ježiša Nazaretského. 10A to som aj robil v Jeruzaleme. Keď som dostal od veľkňazov moc, veľa svätých som dal pozatvárať do väzenia; a keď ich zabíjali, aj ja som pridával svoj hlas. 11Často som chodil z jednej synagógy do druhej a mučením ich nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval aj po cudzích mestách. 12Keď som takto išiel do Damasku s plnou mocou a poslaním od veľkňazov, 13cestou som na pravé poludnie videl, kráľ môj, svetlo z neba jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa a tých, čo šli so mnou. 14Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: ‚Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko sa ti vzpierať proti ostňu.‘ 15Ja som sa spýtal: ‚Kto si, Pane?‘ Pán povedal: ‚Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. 16Ale vstaň a stoj na nohách! Pozri, prečo som sa ti zjavil: aby som ťa urobil svojím sluhom a svedkom, aby si svedčil o tom, čo si videl, i o tom, čo ti ešte zjavím. 17Preto ťa vyslobodím z ľudu i z pohanských národov, ku ktorým ťa posielam, 18aby si im otvoril oči, aby sa vrátili z tmy do svetla a zo satanovej ríše k Bohu a dosiahli vierou vo mňa odpustenie svojich hriechov a podiel dedičstva s posvätenými vierou vo mňa.‘ 19Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu, 20ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme a po celej judskej krajine, ako aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu, konajúc skutky hodné pokánia. 21Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v Chráme, a chceli ma zabiť. 22Ale Boh mi pomohol, a tak som tu do dnešného dňa a svedčím malému i veľkému. A nehovorím nič zvláštne, len to, čo predpovedali do budúcnosti Proroci a Mojžiš: 23že Mesiáš bude trpieť a že ako prvý vstane z mŕtvych a zvestuje svetlo ľudu i pohanom."Reakcia poslucháčov
24Keď sa takto bránil, Festus zvolal veľkým hlasom: "Šalieš, Pavol! Veľká učenosť ťa privádza do šialenstva." 25Ale Pavol povedal: "Nešaliem, vznešený Festus, hovorím pravdivé a triezve slová. 26Kráľ Agrippa pozná tieto veci a pred ním môžem hovoriť otvorene. Myslím, že nič z tohto mu nie je neznáme, veď skutky, o ktorých hovorím, sa nestali v tajnosti, preto ich pozná všetky. 27Kráľ Agrippa, veríš prorokom? Viem, že veríš." 28Agrippa povedal Pavlovi: "Ešte chvíľku, a presvedčil by si ma, aby som sa stal kresťanom." 29A Pavol: "Neviem, či málo alebo mnoho chýba k tvojmu obráteniu, ale dal by Boh, aby si sa nielen ty, ale všetci, čo ma dnes počúvajú, stali podobnými mne, okrem týchto pút." 30Vtedy vstal kráľ aj miestodržiteľ, Berenika i ostatní, čo s nimi sedeli, 31a keď odchádzali, hovorili medzi sebou: "Tento človek nerobí nič také, za čo by si zasluhoval smrť alebo putá." 32Agrippa povedal Festovi: "Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal na cisára."