Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

26. kapitola

1 Agrippa povedal Pavlovi: "Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu." Vtedy Pavol vystrel ruku a začal svoju obrannú reč:

Pavlova reč pred kráľom Agrippom

2 "Kráľ Agrippa, pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes pred tebou brániť proti všetkému, čo Židia na mňa žalujú,
3 tým viac, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky, preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj. 4 Aký bol môj život od mladosti, ako som žil od počiatku v lone svojho národa a tiež v Jeruzaleme, všetci Židia to vedia. 5 Poznajú ma od počiatku a mohli by, len keby chceli, vydať svedectvo, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. 6 A teraz stojím pred súdom, lebo dúfam v prisľúbenie, ktoré Boh dal našim otcom. 7 Našich dvanásť kmeňov dúfa, že to prisľúbenie dosiahne, preto vytrvalo prináša Bohu obety dňom i nocou. Pre túto nádeja ma Židia, kráľ môj, žalujú. 8 Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych? 9 Ja som si tiež myslel, že musím všemožne bojovať proti Menu Ježiša Nazaretského. 10 A to som aj robil v Jeruzaleme. Keď som dostal od veľkňazov moc, veľa svätých som dal pozatvárať do väzenia; a keď ich zabíjali, aj ja som pridával svoj hlas. 11 Často som chodil z jednej synagógy do druhej a mučením ich nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval aj po cudzích mestách. 12 Keď som takto išiel do Damasku s plnou mocou a poslaním od veľkňazov, 13 cestou som na pravé poludnie videl, kráľ môj, svetlo z neba jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa a tých, čo šli so mnou. 14 Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: ‚Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko sa ti vzpierať proti ostňu.‘ 15 Ja som sa spýtal: ‚Kto si, Pane?‘ Pán povedal: ‚Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. 16 Ale vstaň a stoj na nohách! Pozri, prečo som sa ti zjavil: aby som ťa urobil svojím sluhom a svedkom, aby si svedčil o tom, čo si videl, i o tom, čo ti ešte zjavím. 17 Preto ťa vyslobodím z ľudu i z pohanských národov, ku ktorým ťa posielam, 18 aby si im otvoril oči, aby sa vrátili z tmy do svetla a zo satanovej ríše k Bohu a dosiahli vierou vo mňa odpustenie svojich hriechov a podiel dedičstva s posvätenými vierou vo mňa.‘ 19 Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu, 20 ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme a po celej judskej krajine, ako aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu, konajúc skutky hodné pokánia. 21 Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v Chráme, a chceli ma zabiť. 22 Ale Boh mi pomohol, a tak som tu do dnešného dňa a svedčím malému i veľkému. A nehovorím nič zvláštne, len to, čo predpovedali do budúcnosti Proroci a Mojžiš: 23 že Mesiáš bude trpieť a že ako prvý vstane z mŕtvych a zvestuje svetlo ľudu i pohanom."

Reakcia poslucháčov

24 Keď sa takto bránil, Festus zvolal veľkým hlasom: "Šalieš, Pavol! Veľká učenosť ťa privádza do šialenstva."
25 Ale Pavol povedal: "Nešaliem, vznešený Festus, hovorím pravdivé a triezve slová. 26 Kráľ Agrippa pozná tieto veci a pred ním môžem hovoriť otvorene. Myslím, že nič z tohto mu nie je neznáme, veď skutky, o ktorých hovorím, sa nestali v tajnosti, preto ich pozná všetky. 27 Kráľ Agrippa, veríš prorokom? Viem, že veríš." 28 Agrippa povedal Pavlovi: "Ešte chvíľku, a presvedčil by si ma, aby som sa stal kresťanom." 29 A Pavol: "Neviem, či málo alebo mnoho chýba k tvojmu obráteniu, ale dal by Boh, aby si sa nielen ty, ale všetci, čo ma dnes počúvajú, stali podobnými mne, okrem týchto pút." 30 Vtedy vstal kráľ aj miestodržiteľ, Berenika i ostatní, čo s nimi sedeli, 31 a keď odchádzali, hovorili medzi sebou: "Tento človek nerobí nič také, za čo by si zasluhoval smrť alebo putá." 32 Agrippa povedal Festovi: "Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal na cisára."