Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

22. kapitola

Pavlova obranná reč k Židom v Jeruzaleme

1 "Bratia a otcovia, počúvajte, čo vám teraz poviem na svoju obranu!"
2 Keď počuli, že hovorí po hebrejsky, ešte väčšmi zatíchli. A pokračoval: 3 "Ja som Žid. Narodil som sa v cilícijskom meste Tarze, ale vychovaný som bol tu, v tomto meste. Pri Gamalielových nohách som sa naučil prísne žiť podľa Zákona otcov a horlil som za Boha, ako aj vy všetci horlíte dnes. 4 Prenasledoval som na smrť tých, čo nasledujú túto novú Cestu. Spútaval som mužov a ženy a vrhal ich do väzenia, lebo boli kresťanmi. 5 Aj veľkňaz a všetci starší sú mi svedkami, že hovorím pravdu: od nich som vskutku dostal aj list pre bratov v Damasku. Vtedy som odišiel s úmyslom pochytať a priviesť do Jeruzalema aj tých, čo tam boli, aby boli potrestaní. 6 Ale ako som šiel a blížil sa k Damasku, okolo poludnia ma zrazu zalialo jasné svetlo z neba. 7 Padol som na zem a počul som hlas, ktorý hovoril: ‚Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?‘ 8 Ja som odpovedal: ‚Kto si, Pane?‘ A on mi povedal: ‚Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.‘ 9 Tí, čo boli so mnou, svetlo videli, ale nepočuli hlas toho, čo so mnou hovoril. 10 I povedal som: ‚Čo mám robiť, Pane?‘ A Pán mi povedal: ‚Vstaň, choď do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je určené robiť.‘ 11 Keďže som bol jasom toho svetla oslepený a nič som nevidel, viedli ma moji sprievodcovia za ruku, a tak som prišiel do Damasku. 12 Istý Ananiáš, nábožný muž podľa Zákona, ktorému všetci tamojší Židia vydávajú svedectvo, 13 prišiel za mnou a povedal: ‚Brat Šavol, viď znova!‘ A ja som ho v tú hodinu videl. 14 Tu on povedal: ‚Boh našich otcov ťa predurčil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul hlas z jeho vlastných úst. 15 Lebo musíš byť jeho svedkom a oznámiť všetkým ľuďom všetko, čo si videl a počul. 16 A teraz, čo čakáš? Vstaň a daj sa pokrstiť! Zmy svoje hriechy, vzývajúc jeho meno!‘ 17 Keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil sa v Chráme, padol som do vytrženia. 18 Videl som Pána, ktorý mi hovoril: ‚Ponáhľaj sa, rýchlo odíď z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne.‘ 19 Ja som povedal: ‚Pane, oni vedia, že ja som zatváral do väzenia a bil po synagógach tých, čo verili v teba. 20 A keď vylievali krv tvojho svedka Štefana, aj ja som bol pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tým, čo ho zabíjali.‘ 21 Ale on mi povedal: ‚Choď, lebo ja ťa pošlem ďaleko medzi pohanov.‘"

Pavol, rímsky občan

22 Až po toto slovo ho počúvali, ale potom začali kričať: "Na smrť s ním! Taký zlosyn nesmie žiť!"
23 Vykrikovali, stŕhali si šaty, viali nimi a vírili prach, 24 preto veliteľ rozkázal odviesť ho do pevnosti a vypočúvať ho pod bičovaním, aby sa dozvedel príčinu, prečo naň tak kričia. 25 Keď bol zviazaný, pripravený na bičovanie, Pavol povedal stotníkovi, čo tam stál: "A smiete bičovať rímskeho občana, a ešte bez súdu?" 26 Keď to stotník počul, išiel za veliteľom a hlásil mu: "Čo to ideš robiť? Veď je to rímsky občan." 27 Veliteľ prišiel za Pavlom a pýtal sa: "Povedz mi, ty si Riman?" On odpovedal: "Áno." 28 Veliteľ vravel: "Ja som toto občianstvo získal za veľkú sumu." A Pavol povedal: "A ja som sa v ňom narodil." 29 Tí, čo ho mali vypočúvať, hneď od neho odstúpili a aj veliteľ sa zľakol, keď sa dozvedel, že je Riman a že ho dal sputnať.

Pavol pred sanhedrinom

30 Ale keďže veliteľ chcel presne vedieť, z čoho ho Židia obviňujú, na druhý deň ho dal uvoľniť, rozkázal, aby sa zišli veľkňazi a celý sanhedrin, priviedol Pavla a postavil ho pred nich.