21. kapitola
Cesta do Jeruzalema
1Keď sme sa od nich odtrhli a vyplávali, priamym smerom sme prišli na Kos, druhý deň na Rodos a stadiaľ do Patary. 2Tam sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície. Nasadli sme a vyplávali. 3Na dohľad sme sa priblížili k Cypru, ale nechali sme ho vľavo. Plávali sme do Sýrie a došli sme do Týru, lebo loď tam mala vyložiť náklad. 4My sme vyhľadali učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Oni z vnuknutia Ducha hovorili Pavlovi, aby nechodil do Jeruzalema. 5Keď tie dni uplynuli, vybrali sme sa na cestu. Všetci aj s manželkami a deťmi nás vyprevadili až za mesto. Na brehu sme si kľakli a pomodlili sme sa. 6Potom sme sa rozlúčili, nastúpili sme na loď a oni sa vrátili domov. 7My sme z Týru po skončení plavby prišli do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali sme jeden deň u nich. 8Na druhý deň sme odcestovali a došli sme do Cézarey. Tam sme vošli do domu evanjelistu Filipa, ktorý bol jeden zo siedmich diakonov, a ostali sme u neho. 9Mal štyri dcéry panny, ktoré prorokovali. 10Keď sme tam boli viac dní, prišiel z Judey prorok menom Agabus. 11Keď prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, zviazal si nohy a ruky a povedal: "Toto hovorí Svätý Duch: ‚Muža, ktorému patrí tento opasok, takto Židia v Jeruzaleme zviažu a vydajú do rúk pohanov.‘" 12Keď sme to počuli, prosili sme Pavla aj my, aj tamojší obyvatelia, aby nechodil do Jeruzalema. 13Ale Pavol odpovedal: "Čo robíte? Prečo plačete a trápite mi srdce? Veď ja som pripravený nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša." 14Keď sme ho nemohli prehovoriť, prestali sme; povedali sme: "Nech sa stane Pánova vôľa!"Pavlov príchod do Jeruzalema
15Po týchto niekoľkých dňoch, keď sme skončili prípravy, vydali sme sa na cestu do Jeruzalema. 16S nami šli aj niekoľkí učeníci z Cézarey, ktorí nás zaviedli na byt k istému Mnasonovi, rodom z Cypru, učeníkovi prvých čias. 17Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás milo prijali. 18Na druhý deň šiel Pavol s nami k Jakubovi, kde sa zišli všetci starší. 19Pozdravil ich a dopodrobna vyrozprával, čo urobil Boh prostredníctvom jeho služby medzi pohanmi. 20Keď ho počuli, oslavovali Boha. Potom mu povedali: "Vidíš, brat, koľké desiatky tisícov Židov uverili, a všetci sú horlivými zástancami Zákona. 21Ale o tebe sa dopočuli, že učíš všetkých Židov, čo sú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša, a hovoríš, že nemajú obrezávať svojich synova ani žiť podľa tradícií Otcov. 22Čo teda robiť? Isto sa dozvedia, že si prišiel. 23Urob teda toto, čo ti povieme: Máme štyroch mužov, ktorí majú sľub nepiť víno a načas nestrihať si vlasy. 24Choď s nimi do Chrámu a zúčastni sa aj ty na ceremónii očisťovania. Potom za nich zaplať trovy za obety, ktorými sa oslobodia od sľubu, aby sa mohli dať ostrihať. Tak všetci pochopia, že nie je nič pravdy na tom, čo o tebe počuli, ale že zachovávaš Zákon a žiješ podľa neho. 25Čo sa týka pohanov, ktorí prijali vieru, tým sme poslali naše rozhodnutia: aby nejedli mäso obetované modlám, aby nejedli krv, mäso zadusených zvierat a aby sa zdržiavali smilstva." 26Pavol vzal so sebou tých štyroch mužov, zúčastnil sa na obrade očisťovania. Potom vošiel do Chrámu oznámiť kňazom, kedy sa končia dni ich sľubu: v ten deň vskutku každý z nich mal priniesť obetu.Pavlovo uväznenie
27Keď sa sedem dní už blížilo ku koncu, zbadali ho v Chráme Židia z Ázie, pobúrili celý zástup a vložili naň ruky 28kričiac: "Mužovia izraelskí, pomáhajte! Toto je ten človek, čo všade všetkých učí proti nášmu národu, proti Zákonu a proti tomuto miestu. Ba ešte aj Grékov voviedol do Chrámu a poškvrnil toto sväté miesto." 29V meste s ním totiž videli Efezana Trofima a mysleli si, že Pavol ho voviedol do Chrámu. 30Celé mesto sa rozbúrilo a ľud sa zbehol zo všetkých strán. Chytili Pavla, vyvliekli ho z Chrámu a hneď zatvorili brány. 31Už ho chceli zabiť, keď došlo k veliteľovi kohorty hlásenie, že celý Jeruzalem sa búri. 32On si hneď vzal vojakov a stotníkov a zbehol k nim. Keď uvideli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť. 33Tu veliteľ pristúpil k nemu, zatkol ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Medzitým zisťoval, kto je to a čo vykonal. 34Ale v dave každý vykrikoval niečo iné. A keď sa v tom zmätku nemohol dozvedieť nič iné, rozkázal ho odviesť do pevnosti. 35Keď prešiel ku schodom, museli ho pre násilie davu vojaci niesť, 36lebo množstvo ľudu šlo za ním a kričalo: "Na smrť s ním!" 37Keď ho už mali voviesť do pevnosti, Pavol povedal veliteľovi: "Smiem ti niečo povedať?" On povedal: "Ty vieš po grécky? 38Nie si ty ten Egypťan, čo nedávno vyviedol na púšť štyritisíc zbojníkov?" 39Pavol povedal: "Ja som Žid z cilícijského Tarzu, občan nie neznámeho mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu." 40Keď mu to dovolil, Pavol, ako stál na schodoch, pokynul ľudu rukou. Nastalo veľké ticho. Vtedy k nim prehovoril po hebrejsky.