Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

20. kapitola

Pavol opúšťa Efez

1 Keď potom rozruch ustal, Pavol si zavolal učeníkov, povzbudil ich, rozlúčil sa a odišiel do Macedónska.
2 Prechádzal tými krajmi, povzbudzoval bratov mnohými slovami a prišiel do Grécka. 3 Tam strávil tri mesiace a keď sa chystal odplaviť do Sýrie, Židia mu strojili úklady. Preto sa rozhodol, že sa vráti cez Macedónsko. 4 Sprevádzali ho Berejčan Sopater, Pyrrhov syn, zo Solúnčanov Aristarchos a Sekundus, Gájus z Derbe a Timotej i Ázijčania Tychikos a Trofimos. 5 Oni šli vopred a čakali nás v Troade. 6 My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme došli za nimi do Troady, kde sme zostali sedem dní.

V Troade. Pavol vzkriesi mŕtveho

7 Keď sme sa v nedeľu, prvý deň týždňa, zišli na lámanie chleba, Pavol, ktorý mal ráno odcestovať, dlho s nimi hovoril a pretiahol reč až do polnoci.
8 V hornej miestnosti, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp. 9 Istý mladík menom Eutychos sedel v okne a pretože Pavol dlho hovoril, tvrdo zaspal. Premožený spánkom, spadol z tretieho poschodia dolu. Zdvihli ho mŕtveho. 10 Pavol zišiel dolu, prestrel sa naň. 11 Potom sa vrátil hore, lámal chlieb a jedol, dlho až do svitania ešte hovoril a potom odišiel. 12 Chlapca však priviedli živého, čo ich nemálo potešilo.

Z Troady do Miletu

13 My sme nasadli na loď skôr a odplavili sme sa do Asosu, kde sme mali pribrať Pavla; on tak určil, lebo sám chcel ísť po súši.
14 Keď sme sa s ním v Asose zišli, vzali sme ho na loď a išli sme do Mitylény. 15 Odtiaľ sme sa odplavili a na druhý deň sme sa dostali pred Chios, v ďalší deň sme pristáli pri Samose a nasledujúci sme došli do Miletu. 16 Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii. Ponáhľal sa, aby bol, podľa možnosti, na Turíce v Jeruzaleme.

Rozlúčka s predstavenými efezskej cirkvi

17 Z Miletu poslal do Efezu po starších cirkvi.
18 Keď k nemu spolu prišli, povedal im: "Vy viete, ako som si u vás počínal od prvého dňa, keď som vstúpil do Ázie, až podnes; 19 ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, ktoré na mňa doliehali od Židov. 20 Vy viete, ako som nezanedbal zvestovať vám všetko užitočné a učiť vás verejne i po domoch; 21 ako som zaprisahával Židov i Grékov, aby sa obrátili k Bohu a uverili v nášho Pána, Ježiša. 22 A teraz, spútaný Duchom, idem do Jeruzalema a neviem, čo ma tam čaká. 23 No Svätý Duch ma vo všetkých mestách uisťuje, že ma čakajú okovy a súženie. 24 Svoj život si však veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: vydať svedectvo evanjeliu Božej milosti. 25 A teraz viem, že už neuvidíte moju tvár: nikto z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval Kráľovstvo. 26 Preto vám v dnešný deň slávnostne vyhlasujem, že nemám vinu na tom, ak niekto neprijme Pána Ježiša, 27 lebo som nikdy neušiel pred svojou povinnosťou zvestovať vám celú Božiu vôľu. 28 Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Svätý Duch ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou. 29 Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo. 30 Ba aj medzi vami samými povstanú ľudia, čo budú učiť nesprávne učenie, aby strhli učeníkov za sebou. 31 Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás. 32 A teraz vás odporúčam Bohu a jeho Slovu milosti, ktoré má moc vybudovať vás a dať vám dedičstvo medzi všetkými, čo sú mu zasvätení. 33 Netúžil som po striebre ani zlate, ani odeve nikoho; 34 sami viete, že tieto ruky vyslúžili všetko, čo som potreboval ja a títo moji spoločníci. 35 Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša, lebo on povedal: "Blaženejšie je dávať ako prijímať." 36 Keď to povedal, kľakol si a modlil sa s nimi všetkými. 37 Všetci sa dali do veľkého plaču, hádzali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. 38 Najviac ich zarmútilo to, keď povedal, že už neuvidia jeho tvár. Potom ho vyprevadili na loď.