19. kapitola
Efezskí Jánovi učeníci
1 Kým bol Apollo v Korinte, Pavol pochodil po horných krajoch a prišiel do Efezu Tam našiel niekoľko učeníkov 2 a povedal im: "Keď ste uverili, dostali ste aj Svätého Ducha?" Oni mu odpovedali: "Ani sme nepočuli, že jestvuje Svätý Duch." 3 On sa opýtal: "Ako ste teda boli pokrstení?" Oni odpovedali: "Jánovým krstom." 4 Pavol povedal: "Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý príde po ňom, to jest v Ježiša." 5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. 6 A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Svätý Duch; i hovorili jazykmi a prorokovali. 7 Spolu ich bolo asi dvanásť mužov. Založenie cirkvi v Efeze
8 Pavol odišiel do synagógy a po tri mesiace tam rozprával a presviedčal o Božom kráľovstve. 9 Ale keď sa niektorí zatvrdili a neuverili, ba pred zástupom tupili Pánovu Cestu, odišiel od nich, oddelil učeníkov a každý deň vykladal v Tyrannovej škole. 10 To trvalo dva roky, takže všetci, čo bývali v tej časti Ázie, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo. Židovskí exorcisti
11 Boh konal Pavlovými rukami neobyčajné zázraky 12 natoľko, že stačilo položiť na chorých šatky a bielizeň, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia z nich vychádzali. 13 Niektorí potulní židovskí exorcisti sa pokúsili vzývať meno Pána Ježiša nad tými, čo boli posadnutí zlými duchmi, a hovorili: "Zaklínam vás skrze Ježiša, ktorého hlása Pavol." 14 Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského veľkňaza. 15 Ale zlý duch im povedal: "Ježiša poznám a o Pavlovi viem, ale kto ste vy?" 16 A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich vrhol, dvoch z nich sa zmocnil a tak ich doriadil, že z toho utiekli nahí a doráňaní. 17 Všetci obyvatelia Efezu, Židia i Gréci, sa o tom dozvedeli. Na všetkých doľahol strach a zvelebovali meno Pána Ježiša. 18 Mnohí z tých, čo sa stali veriacimi, prichádzali urobiť vyznanie a odhaliť svoje magické činy. 19 Veľa z tých, čo sa zaoberali mágiou, podonášali svoje knihy a pred očami všetkých ich spálili. Keď spočítali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných. 20 Tak Božie slovo rástlo a rozmáhalo sa. Pavlove plány
21 Po týchto udalostiach si Pavol urobil plán, že prejde cez Macedónsko a Acháju a pôjde do Jeruzalema. Povedal: "Keď sa ta dostanem, musím sa pozrieť aj do Ríma." 22 Dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, poslal do Macedónska a sám zostal istý čas v Ázii. V Efeze. Vzbura zlatníkov
23 V tom čase nastalo nemalé pobúrenie pre Pánovu Cestu. 24 Istý zlatník menom Demetrios vyrábal strieborné chrámiky bohyne Artemis, a tým poskytoval remeselníkom nemalý zárobok. 25 Zhromaždil ich, ako aj tých, čo sa zaoberali podobným remeslom, a povedal: "Priatelia, vy viete, že tomuto remeslu vďačíme za svoj blahobyt. 26 A vidíte i počujete, že tento Pavol nielen v Efeze, ale skoro v celej Ázii svojím presvedčovaním zviedol za sebou veľký zástup, že to, čo vyrábajú ľudské ruky, nie sú bohovia. 27 Teda je nebezpečenstvo, že nielen naše povolanie sa rúti do záhuby, ale ani chrám veľkej bohyne Artemis nebudú mať za nič a začne sa rúcať veleba tej, ktorú si ctí celá Ázia i celý svet." 28 Keď to počuli, zachvátil ich hnev a dali sa kričať: "Veľká je efezská Artemis!" 29 V celom meste zavládol zmätok; všetci sa hromadne hnali do divadla, vlečúc so sebou Macedónčanov Gaja a Aristarcha, Pavlových spoločníkov. 30 Aj Pavol sa chcel predstaviť zhromaždeniu ľudu, ale učeníci mu v tom zabránili. 31 Aj niektorí azarchovia, funkcionári provincie, ktorí k nemu boli priateľskí, poslali za ním s naliehavými prosbami, aby nešiel do divadla. 32 Každý vykrikoval niečo iné, lebo v zhromaždení bol zmätok, a mnohí ani nevedeli, prečo sa zišli. 33 Ľudia zo zástupu presvedčili Alexandra, ktorého Židia tlačili dopredu. Alexander si rukou vyžiadal ticho a chcel vysvetľovať ľudu. 34 Ale keď zbadali, že je Žid, všetci sa dali kričať jedným hlasom asi dve hodiny: "Veľká je efezská Artemis!" 35 Napokon mestský pisár utíšil zástup a povedal: "Efezania, ktorý človek by nevedel, že mesto Efez je ctiteľom veľkej Artemidy a jej sochy, čo padla z neba? 36 Keď to teda nemožno poprieť, musíte sa upokojiť a nesmiete robiť nič nerozvážne. 37 Priviedli ste týchto ľudí: nie sú vinní zo svätokrádeže, ani sa nerúhali našej bohyni. 38 Ak teda Demetrios a jeho umelci majú niečo proti niekomu, na to sú verejné súdy a prokonzuli; nech sa tam žalujú. 39 Ak chcete niečo iné, možno to vyriešiť na zákonitom zhromaždení. 40 Veď sa vystavujeme nebezpečenstvu, že nás za dnešok obvinia zo vzbury, lebo niet vinníka a nemohli by sme zdôvodniť, prečo ten zhon." A keď to dopovedal, zhromaždenie rozpustil.