17. kapitola
V Solúne. Ťažkosti so Židmi
1 Prešli cez Amfipolis a Apolóniu a prišli do Solúna, kde bola židovská synagóga. 2 Pavol podľa svojho zvyku vošiel k nim a po tri soboty im hovoril o Písmach. 3 Vysvetľoval im a dokazoval, že Kristus musel trpieť a vstať z mŕtvych a že: "Týmto Kristom je Ježiš, ktorého vám ja zvestujem." 4 Niektorí z nich uverili a pripojili sa k Pavlovi a Sílasovi, aj veľké množstvo nábožných Grékov a nemálo vznešených žien. 5 Ale Židia, hnaní žiarlivosťou, najali si povaľovačov z ulice, vyvolali rozruch a rozbúrili mesto. Zastali pri Jasonovom dome hľadajúc Pavla a Sílasa, aby ich priviedli pred zhromaždený ľud. 6 Keď ich nenašli, odvliekli Jasona a niektorých bratov k predstaveným mesta a kričali: "Títo ľudia, ktorí pobúrili celý svet, tí sú teraz tu 7 a Jason ich prijal. A títo všetci robia proti cisárovým nariadeniam, lebo tvrdia, že je iný kráľ, Ježiš." 8 Tak pobúrili ľud i predstavených mesta, 9 ale keď dostali kauciu od Jasona a ostatných, prepustili ich. Nové ťažkosti v Berei
10 Bratia hneď v noci vypravili Pavla a Sílasa do Berey. Keď ta prišli, vošli do židovskej synagógy. 11 A tí boli šľachetnejší ako tamtí v Solúne. Prijímali slovo s veľkou dychtivosťou a každý deň skúmali Písma, či je to naozaj tak. 12 A tak mnohí z nich uverili, aj grécke ženy z vyšších vrstiev, aj mnoho mužov. 13 Ale keď sa solúnski Židia dozvedeli, že Pavol aj v Berei hlása Božie slovo, išli aj ta znepokojovať a búriť zástupy. 14 Tu bratia ihneď vypravili Pavla smerom k moru. Sílas a Timotej tam zostali. 15 Tí, čo odprevádzali Pavla, zaviedli ho až do Atén a vrátili sa odtiaľ s príkazom pre Sílasa a Timoteja, aby čím skôr prišli za ním. Pavol v Aténach
16 Kým Pavol na nich v Aténach čakal, v duchu sa búril, keď videl, že mesto je oddané modlárstvu. 17 Preto hovoril v synagóge so Židmi a s pohanmi klaňajúcimi sa pravému Bohu a na námestí s tými, čo tam práve boli. 18 Aj niektorí epikurejskí a stoickí filozofi s ním debatovali. Jedni vraveli: "Čo to chce tento tlčhuba povedať?" Iní zasa: "Zdá sa, že zvestuje cudzie božstvá." Zvestoval totiž Ježiša a vzkriesenie. 19 Vzali ho teda so sebou, zaviedli ho na Areopág a povedali: "Mohli by sme vedieť, čo je to za nové učenie, ktoré hlásaš? 20 Lebo nám prinášaš myšlienky, ktoré sa nám zdajú čudné. Radi by sme vedeli, čo to má byť." 21 Lebo ani jeden Aténčan, ani jeden cudzinec, čo tam bývali, nepoznali nič lepšie, ako rozprávať a počúvať posledné novosti. Pavol si zastal doprostred Areopágu a hovoril: Pavlova reč pred Areopágom
22 "Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne nábožní. 23 Vskutku, keď som prechádzal vaším mestom a prezrel si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom ‚Neznámemu bohu‘. Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem. 24 Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, on, Pán neba a zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou. 25 Ani mu neslúžili ľudskými rukami, akoby niečo potrebovali, on dáva všetkým život, dych a všetko. 26 Z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, 27 aby hľadali Boha, ak by ho nejako nahmatali a našli, hoci nie je ďaleko od nikoho z nás. 28 Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: ‚Veď aj jeho pokolenie sme.‘ 29 Keď sme teda Božím pokolením, nesmieme si myslieť, že božstvo je podobné zlatu, striebru alebo kameňu, spracovanému ľudským umením a dômyslom. 30 Ale Boh prehliadol časy nevedomosti a teraz zvestuje ľuďom, aby všetci a všade robili pokánie, 31 lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť zemekruh skrze muža, ktorého na to ustanovil a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych." 32 Ako počuli slová o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali, iní hovorili: "O tom si ťa vypočujem inokedy." 33 Tak Pavol spomedzi nich odišiel. 34 No niektorí mužovia sa pridali k nemu a uverili. Medzi nimi aj Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní s nimi.