13. kapitola
Vyslanie na misiu
1 V antiochijskej cirkvi boli prorokmi a učiteľmi: Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Herodesom, a Šavol. 2 Keď raz slávili Pánovi bohoslužbu a postili sa, povedal Duch Svätý: "Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal." 3 Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich. Na Cypre. Čarodejník Elymas
4 A oni, vyslaní Svätým Duchom, došli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus. 5 Keď prišli do Salaminy, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Mali so sebou aj Jána ako pomocníka. 6 Keď prešli celým ostrovom až do Pafu, stretli istého čarodejníka, židovského falošného proroka menom Barjezus. 7 Bol u prokonzula Sergia Pavla, ktorý bol rozumný človek. 8 Ale Elymas, čarodejník – lebo tak sa prekladá jeho meno –, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. 9 Vtedy Šavol, ktorý sa volá tiež Pavol, naplnený Svätým Duchom, pozrel naňho 10 a povedal: "Diablov syn, každého podvodu a každého klamu, nepriateľ každej spravodlivosti, neprestaneš prekrúcať priame cesty Pánove? 11 A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko." Vtom padla naňho mrákota a tma, tápal dookola a hľadal, kto by mu podal ruku. 12 Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril. Príchod do Antiochie v Pizídii
13 Pavol a jeho spoločníci sa z Pafu odplavili a prišli do Perge v Pamfýlii. Ján od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema. 14 Ostatní šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii. V sobotu vošli do synagógy a sadli si. 15 Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy odkázali: "Bratia, ak máte nejaké povzbudivé slovo pre ľud, hovorte!" Pavlova kázeň pred Židmi
16 Tu Pavol vstal, pokynul rukou a povedal: "Mužovia Izraelci a vy všetci, čo sa bojíte Boha, počúvajte! 17 Boh tohto ľudu, Boh Izraela, si vyvolil našich otcov a povýšil i rozmnožil tento ľud, keď býval v cudzine, v Egyptskej krajine. Potom ho z nej vyviedol mocou svojho ramena 18 a asi štyridsať rokov obklopoval ich svojou starostlivosťou na púšti. 19 Vyhubil sedem národov v kanaánskej zemi a do dedičstva im dal ich krajinu 20 asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dával sudcov až po proroka Samuela. 21 Potom si žiadali kráľa a Boh im dal Kišovho syna Šaula, muža z Benjamínovho kmeňa: na štyridsať rokov. 22 Keď ho odstránil, povolal im za kráľa Dávida a vydal mu svedectvo: Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca, ktorý splní celú moju vôľu. 23 Z jeho potomstva vzbudili Boh podľa prisľúbenia Ježiša ako Spasiteľa. 24 Pred jeho príchodom hlásal Ján všetkému izraelskému ľudu krst pokánia. 25 Keď Ján končil svoj beh, hovoril: ‚Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale pozrite, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách.‘ 26 Bratia, synovia Abrahámovho rodu, a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy. 27 Lebo obyvatelia Jeruzalema a ich vodcovia splnili bez toho, že by to vedeli, slová prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. 28 A hoci nenašli nič, za čo by si zasluhoval smrť, dožadovali sa od Piláta, aby ho dal zabiť. 29 A keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. 30 Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych 31 a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema a teraz sú jeho svedkami pred ľudom. 32 My vám oznamujeme Dobrú zvesť, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, 33 Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je napísané v žalmoch: Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. 34 A že ho Boh vzkriesil z mŕtvych tak, aby sa už nikdy nevrátil do porušenia, to povedal takto: Dám vám sväté veci, prisľúbené Dávidovi, ktoré sú hodné viery. 35 Preto aj na inom mieste hovorí: Nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. 36 No keď Dávid splnil vo svojom pokolení Božiu vôľu, zomrel, uložili ho k jeho otcom a videl porušenie. 37 Ale ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie. 38 Nech je vám teda známe, bratia, že skrze neho sa vám zvestuje odpustenie hriechov. Úplné ospravodlivenie, ktoré ste nemohli obdržať skrze Mojžišov zákon. 39 Skrze neho ho obsiahne každý, kto verí. 40 Dajte si teda pozor, aby neprišlo na vás, čo sa hovorí u Prorokov: 41 Pozor dajte, pohŕdači! Čudujte sa a straťte sa! Lebo ešte za vášho života vykonám dielo, o ktorom by ste neverili, keby vám o ňom rozprávali." 42 Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im o tom rozprávali aj v nasledujúcu sobotu. 43 Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov išlo za Pavlom a Barnabášom. A oni ich v rozhovore povzbudzovali, aby zostali verní Božej milosti. Pavol a Barnabáš sa obracajú na pohanov
44 V nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo. 45 Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. 46 Tu Pavol a Barnabáš smelo povedali: "Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. 47 Lebo tak nám prikázal Pán: Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si doniesol spásu až na koniec zeme." 48 Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný živote. 49 A tak sa Pánovo slovo šírilo po celom kraji. 50 Ale Židia poštvali nábožné ženy z vyšších kruhov a popredných mešťanov, podnietili proti Pavlovi a Barnabášovi prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho kraja. 51 Oni proti nim striasli prach z nôh a odišli do Ikónia. 52 No učeníci boli naplnení radosťou a Svätým Duchom.