13. kapitola
Vyslanie na misiu
1V antiochijskej cirkvi boli prorokmi a učiteľmi: Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Herodesom, a Šavol. 2Keď raz slávili Pánovi bohoslužbu a postili sa, povedal Duch Svätý: "Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal." 3Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich.Na Cypre. Čarodejník Elymas
4A oni, vyslaní Svätým Duchom, došli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus. 5Keď prišli do Salaminy, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Mali so sebou aj Jána ako pomocníka. 6Keď prešli celým ostrovom až do Pafu, stretli istého čarodejníka, židovského falošného proroka menom Barjezus. 7Bol u prokonzula Sergia Pavla, ktorý bol rozumný človek. 8Ale Elymas, čarodejník – lebo tak sa prekladá jeho meno –, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. 9Vtedy Šavol, ktorý sa volá tiež Pavol, naplnený Svätým Duchom, pozrel naňho 10a povedal: "Diablov syn, každého podvodu a každého klamu, nepriateľ každej spravodlivosti, neprestaneš prekrúcať priame cesty Pánove? 11A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko." Vtom padla naňho mrákota a tma, tápal dookola a hľadal, kto by mu podal ruku. 12Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril.Príchod do Antiochie v Pizídii
13Pavol a jeho spoločníci sa z Pafu odplavili a prišli do Perge v Pamfýlii. Ján od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema. 14Ostatní šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii. V sobotu vošli do synagógy a sadli si. 15Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy odkázali: "Bratia, ak máte nejaké povzbudivé slovo pre ľud, hovorte!"Pavlova kázeň pred Židmi
16Tu Pavol vstal, pokynul rukou a povedal: "Mužovia Izraelci a vy všetci, čo sa bojíte Boha, počúvajte! 17Boh tohto ľudu, Boh Izraela, si vyvolil našich otcov a povýšil i rozmnožil tento ľud, keď býval v cudzine, v Egyptskej krajine. Potom ho z nej vyviedol mocou svojho ramena 18a asi štyridsať rokov obklopoval ich svojou starostlivosťou na púšti. 19Vyhubil sedem národov v kanaánskej zemi a do dedičstva im dal ich krajinu 20asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dával sudcov až po proroka Samuela. 21Potom si žiadali kráľa a Boh im dal Kišovho syna Šaula, muža z Benjamínovho kmeňa: na štyridsať rokov. 22Keď ho odstránil, povolal im za kráľa Dávida a vydal mu svedectvo: Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca, ktorý splní celú moju vôľu. 23Z jeho potomstva vzbudili Boh podľa prisľúbenia Ježiša ako Spasiteľa. 24Pred jeho príchodom hlásal Ján všetkému izraelskému ľudu krst pokánia. 25Keď Ján končil svoj beh, hovoril: ‚Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale pozrite, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách.‘ 26Bratia, synovia Abrahámovho rodu, a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy. 27Lebo obyvatelia Jeruzalema a ich vodcovia splnili bez toho, že by to vedeli, slová prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. 28A hoci nenašli nič, za čo by si zasluhoval smrť, dožadovali sa od Piláta, aby ho dal zabiť. 29A keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. 30Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych 31a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema a teraz sú jeho svedkami pred ľudom. 32My vám oznamujeme Dobrú zvesť, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, 33Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je napísané v žalmoch: Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. 34A že ho Boh vzkriesil z mŕtvych tak, aby sa už nikdy nevrátil do porušenia, to povedal takto: Dám vám sväté veci, prisľúbené Dávidovi, ktoré sú hodné viery. 35Preto aj na inom mieste hovorí: Nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. 36No keď Dávid splnil vo svojom pokolení Božiu vôľu, zomrel, uložili ho k jeho otcom a videl porušenie. 37Ale ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie. 38Nech je vám teda známe, bratia, že skrze neho sa vám zvestuje odpustenie hriechov. Úplné ospravodlivenie, ktoré ste nemohli obdržať skrze Mojžišov zákon. 39Skrze neho ho obsiahne každý, kto verí. 40Dajte si teda pozor, aby neprišlo na vás, čo sa hovorí u Prorokov: 41Pozor dajte, pohŕdači! Čudujte sa a straťte sa! Lebo ešte za vášho života vykonám dielo, o ktorom by ste neverili, keby vám o ňom rozprávali." 42Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im o tom rozprávali aj v nasledujúcu sobotu. 43Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov išlo za Pavlom a Barnabášom. A oni ich v rozhovore povzbudzovali, aby zostali verní Božej milosti.Pavol a Barnabáš sa obracajú na pohanov
44V nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo. 45Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. 46Tu Pavol a Barnabáš smelo povedali: "Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. 47Lebo tak nám prikázal Pán: Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si doniesol spásu až na koniec zeme." 48Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný živote. 49A tak sa Pánovo slovo šírilo po celom kraji. 50Ale Židia poštvali nábožné ženy z vyšších kruhov a popredných mešťanov, podnietili proti Pavlovi a Barnabášovi prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho kraja. 51Oni proti nim striasli prach z nôh a odišli do Ikónia. 52No učeníci boli naplnení radosťou a Svätým Duchom.