10. kapitola
Peter ide k rímskemu stotníkovi
1 V Cézarei žil istý muž menom Kornélius, stotník kohorty zvanej Italská. 2 Bol nábožný a bohabojný s celým svojím domom. Dával veľa almužien ľudu a ustavične sa modlil k Bohu. 3 Mal videnie. Okolo tretej hodiny popoludní Boží anjel – videl ho jasne – vošiel k nemu a oslovil ho: "Kornélius!" 4 On sa na neho zahľadel a preľaknutý povedal: "Čo je, Pane?" Odpovedal mu: "Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Boha a on si spomenul na teba. 5 Pošli mužov do Joppe a zavolaj Šimona, prímením Peter; 6 býva u istého Šimona, garbiara, čo má dom pri mori." 7 Keď anjel, čo s ním hovoril, odišiel, zavolal si dvoch sluhov a nábožného vojaka z tých, čo mu boli podriadení. 8 Všetko im porozprával a poslal ich do Joppe. 9 Na druhý deň, keď boli na ceste a blížili sa k mestu, Peter vyšiel okolo poludnia na plochú strechu modliť sa. 10 Tu pocítil hlad a chcel jesť. Kým mu pripravovali, padol do vytrženia. 11 Videl otvorené nebo a zostupovať akúsi nádobu ako veľké prestieradlo, spúšťané za štyri rohy na zem. 12 Boli v nej všetky druhy štvornožcov, zemeplazov a nebeské vtáctvo. 13 I zaznel mu hlas: "Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!" 14 Ale Peter povedal: "Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté." 15 Ale hlas sa mu ozval znovu, druhý raz: "Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným." 16 Toto sa opakovalo tri razy a hneď bola nádoba vzatá do neba. 17 Kým bol Peter v rozpakoch, čo to bolo za videnie, ktoré videl, zastali pri bráne muži, ktorých poslal Kornélius a dopytovali sa na Šimonov dom. 18 Zavolali a pýtali sa, či tam býva Šimon s prímením Peter. 19 Ako teda Peter premýšľal o videní, Ducha mu povedal: "Hľadajú ťa traja muži. 20 Vstaň teda, zíď dolu a bez váhania choď s nimi, lebo som ich poslal." 21 Peter zišiel k mužom a povedal: "Ja som ten, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli?" 22 Oni povedali: "Stotník Kornélius, statočný a bohabojný človek, ktorému celý židovský ľud vydáva svedectvo, dostal pokyn od svätého anjela, aby si ťa pozval do domu a vypočul si tvoje slová, ktoré máš povedať." 23 Peter ich teda zavolal dnu a pohostil. Na druhý deň sa vybral na cestu a šiel s nimi, niektorí bratia z Joppe ho sprevádzali. 24 Do Cézarey došiel nasledujúceho dňa. Kornélius ich už čakal spolu s pozvanými príbuznými a najbližšími priateľmi. 25 Keď Peter prichádzal, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa. 26 Ale Peter ho zdvihol a povedal mu: "Vstaň, aj ja som len človek." 27 Ako sa s ním rozprával, vošiel dnu a našiel tam mnoho zhromaždených. 28 Povedal im: "Vy viete, že Židovi nie je dovolené stýkať sa s cudzincom a vojsť do jeho domu. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom. 29 Preto som prišiel bez váhania, keď ste ma pozvali. A pýtam sa, prečo ste ma pozvali?" 30 Kornélius povedal: "Sú to štyri dni práve v túto hodinu, čo som sa modlil vo svojom dome o deviatej hodine. Tu predo mnou zastal muž v bielom odeve 31 a povedal mi: ‚Kornélius, tvoja modlitba je vypočutá, Boh si spomenul na tvoje almužny. 32 Pošli teda do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter, ktorý býva v dome garbiara Šimona pri mori.‘ 33 Hneď som teda poslal po teba a ty si dobre urobil, že si prišiel. Teraz sme my všetci tu pred Božou tvárou, aby sme si vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal." Petrova reč u Kornélia
34 Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: "Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, 35 ale v každom národe mu je milý ten, kto je bohabojný a koná spravodlivo. 36 Poslal svoje slovo synom Izraela oznamujúc im dobrú zvesť o pokoji skrze Ježiša Krista: on je Pánom všetkých. 37 Vy viete, čo sa dialo po celej Judei po krste, ktorý hlásal Ján počnúc od Galiley. 38 Ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Svätým Duchom a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. 39 A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. 40 Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil, 41 nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. 42 Nám prikázal, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. 43 Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí." Pokrstenie prvých pohanov
44 Kým Peter toto hovoril, zostúpil Svätý Duch na všetkých, čo počúvali slovo. 45 A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Svätého Ducha vylial aj na pohanov, 46 lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: 47 "Môže ešte niekto zabrániť, aby boli pokrstení vodou tí, čo dostali Svätého Ducha tak ako my?" 48 A rozkázal ich pokrstiť v mene Ježiša Krista. Potom ho prosili, aby u nich zostal niekoľko dní.