Predchádzajúca kapitola

46. kapitola

Jozue

1 Jozue, syn Nunov, bol udatný bojovník, ktorý nastúpil po Mojžišovi v prorockom úrade. On si naozaj zaslúžil svoje meno, lebo bol veľkým osloboditeľom vyvoleného národa. Potrestal nepriateľov, ktorí ho napadli, a usadil vyvolený národ v jeho dedičstve.
2 Aký bol slávny, keď so zdvihnutou rukou zamával mečom proti opevneným mestám! 3 Nikto pred ním si tak udatne nepočínal, veď on bojoval Božie boje. 4 Či sa na jeho rozkaz nezastavilo slnko, a tak jeden deň predĺžilo na dni dva? 5 Vzýval Najvyššieho Boha, keď nepriatelia doliehali naň zo všetkých strán, a veľký Boh ho vyslyšal kamencom krupobitia nevídanej sily. 6 Hodil sa na nepriateľský národ a útočníkov zničil na svahu, aby pohanské národy poznali silu jeho zbraní a videli, že proti nim stojí sám Boh.

Kaleb

7 Lebo on verne nasledoval Všemohúceho. On za Mojžišových čias osvedčil svoju nábožnosť a s ním aj Kaleb, Jefunov syn: spolu sa vzopreli zhromaždenému ľudu, odvrátili ho od hriechu a utíšili zlostné šomranie.
8 Preto Boh ušetril len túto dvojicu zo šesťstotisíc pešiakov, aby vošla do dedičstva, do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom. 9 Udelil Kalebovi silu, ktorá mu zostala do pozdnej staroby, aby mohol vtrhnúť do hornatej krajiny, ktorú jeho potomkovia dostali do dedičstva. 10 Nech teda vidí celý vyvolený národ, aké dobré je verne nasledovať Boha!

Sudcovia

11 Potom nasledujú Sudcovia, jedno slávne meno po druhom, všetko ľudia, čo nemali neverné srdce a nikdy sa nevzbúrili proti Bohu, preto požehnaná buď ich pamiatka!
12 Kiež ich kosti vydajú nové výhonky zo zeme, v ktorej ležia! Kiež sa sláve týchto ctených mŕtvych vyrovnajú ich synovia!

Samuel

13 Samuel bol miláčik Boží. Ako Boží prorok založil kráľovstvo a pomazal ľudu vodcov.
14 Zakiaľ on vysluhoval spravodlivosť podľa Božieho zákona, Boh ochraňoval vyvolený národ. 15 Pre svoju vernosť bol uznaný za proroka; jeho slová potvrdzovali pravdivosť jeho videní. 16 Aj on vzýval všemohúceho Boha, keď nepriatelia doliehali naň zo všetkých strán, a obetoval mladučké jahňa. 17 Vtedy Boh zahrmel z neba, za strašného rachotu ozval sa jeho hlas 18 a porazil nepriateľských vodcov, zničil kniežatá Filištíncov. 19 Pred odchodom na večný odpočinok Samuel volal za svedka Boha i jeho pomazaného: "Nikomu som nevzal nič, ani peniaze, ani len sandále!" 20 A keď už zosnul, ešte prorokoval a oznámil kráľovi jeho koniec. Spod zeme sa ozval prorockým hlasom, aby zotrel vinu z ľudu.