45. kapitola
Mojžiš
1Z Jakubovho rodu pochádzal statočný človek, ktorý si získal priazeň všetkých ľudí, milý Bohu i ľuďom, Mojžiš, požehnanej pamäti. 2Slávou ho Boh urobil rovným svätým a mocou postrachom nepriateľov. 3Na jeho žiadosť zastavil pohromy a oslávil ho pred tvárou kráľov. Dal mu prikázania pre jeho ľud a dovolil mu zahliadnuť niečo zo svojej slávy. 4Za jeho vernosť a skromnosť ho posvätil, vybral ho spomedzi všetkých ľudí. 5Dal mu počuť svoj hlas a dovolil mu vojsť do tmavého oblaku. Tvárou v tvár mu dal prikázania, Zákon, ktorý dáva život a múdrosť, aby učil Jakuba jeho Zmluvu a vyvolený ľud jeho nariadenia.Áron
6Povýšil na podobný svätý úrad Mojžišovho brata Árona z kmeňa Léviho. 7Večnú zmluvu s ním uzavrel a dal mu kňazskú úlohu v národe. Poctil ho ozdobným odevom, zaodial slávnostným rúchom. 8Obliekol ho v dokonalú nádheru a priodial odznakmi moci: spodným odevom, tunikou a efódom. 9Šat mu olemoval granátovými jabĺčkami a množstvom zlatých zvončekov, ktoré cengali pri každom jeho kroku, aby bolo počuť ich cengot po celom chráme ako pripomienku pre synov jeho ľudu. 10Dal mu posvätné rúcho zo zlata, z fialovo-červeného purpuru, rukou vyšívané, pektorál s osudím, umelecky tkaný zo šarlátovej priadze, 11drahé kamene, vyryté do pečate, zlatníkom vložené do zlatých obrúb. Na nich ako upomienka vyryté mená dvanástich kmeňov Izraela. 12Okolo mitry zlatý diadém, okrášlený vyrytým nápisom: "Zasvätený Bohu." Aký to nádherný šperk, aké vzácne umelecké dielo! Aká slasť pre oči všetky tieto ozdoby! 13Nikdy pred ním nebolo vidieť takúto nádheru a nikdy si ich neodial nikto cudzí, ale jedine jeho deti a jeho potomkovia na večné časy. 14Dvakrát každého dňa, a to neprestajne, prinášajú celopalné obety. 15Sám Mojžiš ho posvätil a pomazal svätým olejom na znak večnej zmluvy uzavretej s ním a s jeho potomkami, dokiaľ len trvajú nebesá, že má byť Božím sluhom v kňazskom úrade a má žehnať jeho ľud Božím menom. 16Boh si ho vyvolil zo všetkých ľudí, aby obetoval celopaly a tuky, kadidlo a voňavky pri nekrvavých obetách, aby ho uzmieroval za všetok ľud. 17Zveril mu svoje prikázania a poveril ho, aby vynášal výroky podľa Zákona, aby vyučoval Jakuba jeho Písmam a vysvetľoval Božiemu ľudu jeho Zákon. 18Neprajníci sa vzbúrili proti nemu, lebo žiarlili na neho v púšti, ľudia Datanovi a Abiramovi a banda Korachova, zúriaca hnevom. 19Boh ich videl a neschválil to. Vyhubil ich v návale hnevu. Zázrak urobil na nich: nechal ich pohltiť ohnivými plameňmi. 20Tak zväčšil Áronovu slávu a dal mu zvláštne privilégium, prideliac kňazom na výživu vybrané prvotiny plodov a predovšetkým chleba do sýtosti. 21Tak sa oni živia tými darmi obetovanými Bohu, ktoré Boh prepustil jemu a jeho potomstvu. 22Nemá však dedičstvo v zemi svojho ľudu, nemá svoj podiel v národe, lebo Boh sám je jeho podiel, jeho dedičstvo.Pinchas
23Pinchas zasa, Eleazarov syn, je tretí v sláve pre svoju horlivosť v úcte voči Bohu, lebo sa postavil pevne so šľachetnou odvahou, keď sa búril ľud, a získal odpustenie pre Izrael. 24Preto Boh s ním spečatil zmluvu pokoja, ktorou ho ustanovil za knieža svätyne i ľudu a zaistil jemu a jeho potomkom veľkňazskú hodnosť na všetky časy. 25Podobnú zmluvu dostal aj Dávid, Izajovho syn, z Júdovho kmeňa, že kráľovská hodnosť má vždy prechádzať z otca na syna, tak aj Áronovo dedičstvo má prechádzať na jeho potomkov. 26Kiež vám Boh vloží do srdca múdrosť, aby ste viedli jeho ľud spravodlivo, aby ho nikdy šťastie neopustilo a jeho sláva prešla na jeho potomkov!